Každá organizácia si udržuje určitý počet miest pre neschopných.

Dokonalý vedúci vie, čo si počať aj s dokonalým nedostatkom údajov.

Prvým mýtom je, že nejaké riadenie vôbec existuje.

Ak ste sa stali predmetom klebety, nemôžete jednoducho vystúpiť z hry.

Ak ste sa už dostali do rečí, tak najlepšie je nerobiť nič a chystať sa na najhoršie.

Veta, utrúsená v správnom čase pred správnym človekom je účinnejšia ako krabica semtexu.

Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.

Hlúposť nie je hriech, ale dar; obdarovaný ho nemôže odmietnuť.

To, že ste vyhrali, ešte nezaručí, že budete šťastní.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.