Murphy radí
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
(Zrnká úsmevu)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Priateľ vám najlepšie pomôže s tým, čo vôbec nepotrebujete.
Pekné prázdne hlavy často využijú tie chytrejšie hlavy.
Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.
(Murphyho zákony v bájkach)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.
Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.
Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.
(Murphyho zákony v bájkach)
Hlúposti sa medze nekladú
Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.
Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.
Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.
(Murphyho zákony v bájkach)
Parkinsonove zákony - V. večer
Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.
Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.
Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.
(Murphyho zákony po poslednej novele)