Ak sa môže pokaziť viacero vecí naraz, tak sa pokazia v najhoršom možnom slede.

Po tom, ako sa veci zmenia zo zlého na horšie, sa cyklus začne sám od seba opakovať.

Všetko na svete funguje len preto, aby sa to v najnevhodnejšom okamihu mohlo pokaziť. Že sa to pokazilo, poznáte až potom, keď na to doplatíte.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)

Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Ženatý muž nemá pravdu ani vtedy, keď je sám v lese, hovorí sám so sebou a manželka ho nepočuje.

Muž nemôže mať všetko - aj teplú večeru, aj vernú manželku.

Väčšina mladých mužov vymení neistú šancu stať sa slávnym za isté domáce papuče.

O klebetení platí dvojnásobne, že zručnosť sa získava cvičením.

Ak dozrel čas, klebetu nič nezastaví.

Klebety sú podobné ohnivkám reťaze. Keď ich okolo obete správne pospájate, nemá šancu uniknúť.