Základná sadzba a dve znížené sadzby DPH od 1. 1. 2025
24. 10. 2024
S účinnosťou od 1. 1. 2025 sa zvyšuje základná sadzba DPH z 20 % na 23 % zo základu dane a na vybrané tovary a služby sa zavádzajú znížené sadzby DPH vo výškach 19 % a 5 % zo základu dane. Zároveň sa ruší v súčasnosti platná znížená sadzba DPH 10 % zo základu dane.
Tovary so zníženou sadzbou DPH sú uvedené v prílohe č. 7, pričom v bode 1 sú uvedené tovary so zníženou sadzbou dane 19 % a v bodoch 2 a 3 sú uvedené tovary so zníženou sadzbou dane 5 %.
Služby so zníženou sadzbou DPH sú uvedené v prílohe č. 7a, pričom v bode 1 sú uvedené služby so zníženou sadzbou dane 19 % a v bode 2 sú uvedené služby so zníženou sadzbou dane 5 %.
K
Zmeny v riešení nezamestnanosti
12. 2. 2010
Poslanci schválili nové dávky. Prvou zo zmien je podpora zamestnávania v regiónoch – štát umožní obciam zamestnať dlhodobo nezamestnaných tak, že uhradí časť celkových nákladov na ich prácu. Má ísť o zamestnanie najviac na 9 mesiacov. Počas týchto mesiacov uhradí štát zamestnávateľovi 70 až 90 percent mzdy vo výške dvojnásobku životného minima.
Najviac to bude v prvých troch mesiacoch, najmenej v posledných troch. Takáto podpora má trvať do konca budúceho roka. Štát predpokladá, že v tomto aj budúcom roku vďaka podpore obce vytvoria dohromady 18-tisíc pracovných miest, na ktoré štát prispeje dohromady 60 miliónmi eur.
Štát chce obce finančne podporiť aj pri aktivačných prácach. Príspevok štátu by tento rok mal dosiahnuť 4,5 milióna eur, dostať ho má 11 500 uchádzačov o zamestnanie.
Zmiernili sa tiež podmienky na získanie dávky v nezamestnanosti. Od septembra na jej pridelenie bude stačiť dva roky poistenia za posledné štyri roky, nie tri ako je to v súčasnosti. Zmena by sa mohla týkať 30 až 50-tisíc nezamestnaných. Podľa najnovších zverejnených údajov má Slovensko celkovo vyše 330-tisíc ľudí bez práce.
Vládny návrh zákona okrem iného umožňuje využívanie aktivačných prác nielen obcami a samosprávnymi krajmi, ale aj firmami, ktoré si založia. Ide zvyčajne o prípady správy ciest a niektorých vodných tokov.
Novela sprísňuje zamestnávanie načierno a navrhuje zvýšil minimálnu pokutu na 2 000 €. Vlani sa priemerná pokuta pohybovala pod úrovňou 380 eur.
Odmeny sa odrazili na vyšších koncoročných mzdách
11. 2. 2010
Zárobky v poslednom mesiaci v roku rástli takmer vo všetkých odvetviach. Kým počas predošlých mesiacov za výškou miezd stálo najmä prepúšťanie ľudí s nízkymi zárobkami, koncom roka zohrali svoju úlohu aj odmeny. Čiastočné oživenie dopytu sa premietlo v tom, že niektoré firmy svojich zamestnancov motivovali aj vyplácaním odmien. To neznamená, že sa dopyt a mzdy obnovili úplne.
Z údajov Štatistického úradu SR vyplýva, že krízu si pravdepodobne ani nevšimli informatici či makléri. Zamestnanosť v IT sektore v priebehu minulého roka narástla najviac zo všetkých odvetví (až o 5 %). Najvyšší nárast miezd bol zaznamenaný vo vybraných trhových službách. Mzda tu reálne poskočila o 2,2 %.
Ku všetkým však kríza ohľaduplná nebola. Svoju prácu v minulom roku stratila pätina barmanov a kuchárov. Pracovníci vo veľkoobchode sa museli uskromniť spomedzi všetkých najviac. Zarábali o 2,5 % menej ako v roku 2008.
Hoci ekonómovia sú v optimistických predpovediach zdržanliví, personalisti už zlepšenie evidujú. Podľa nich sa pracovný trh začal pomaly rozbiehať. K zlepšeniu situácie má dôjsť najmä v Bratislavskom kraji, kde počet pracovných ponúk oproti letu 2009 narástol minimálne o 20 %. Narastá záujem o manažérov. Firma si najskôr zoženie schopného manažéra a potom poskladá tím. Personalisti to považujú za začiatok oživovania.
Priemerná mzda v priemysle v decembri rástla
10. 2. 2010
Mzdy v slovenskom priemysle rástli vlani v decembri najrýchlejšie od konca roka 2008. V poslednom mesiaci roku 2009 sa priemerná mesačná mzda zvýšila medziročne o 4,9 % na 826,55 €, zatiaľ čo v novembri stúpla o 3,5 %. Za celý rok 2009 mzdy poskočili o 2,2 % na 751,27 €, informoval dnes Štatistický úrad.
Priemerný zárobok sa po očistení od inflácie v decembri zvýšil medziročne o 4,4 %, za celý rok 2009 stúpol o 0,6 %.
Mzdy v decembri však vzrástli iba v časti sledovaných odvetví. Najvýraznejšie, o 25,4 %, vzrástli v dodávkach vody, čistení a odvádzaní odpadových vôd. Polepšili si aj pracovníci v priemyselnej výrobe, maloobchode, v reštauráciách a pohostinstvách. Najvyšší pokles miezd, o vyše pätinu, bol zaznamenaný v poštových službách a službách kuriérov.
Aj v poslednom mesiaci vlaňajška najvyššiu mzdu poberali tradične pracovníci v sektore informácií a komunikácií, kde dosiahla 1 871,24 € pri medziročnom poklese o 2,1 %. Najnižšie zárobky dosahovali zamestnanci reštaurácií a pohostinstiev, a to 353,35 €.
Mzdy Slovákov v uplynulom období poznačila svetová hospodárska kríza, pre ktorú množstvo firiem zaznamenalo pokles objednávok a ohlásilo prepúšťanie zamestnancov. Tržby priemyselných podnikov v stálych cenách sa v minulom roku prepadli o 18,2 %. V bežných cenách dosiahli 57,3 miliardy €. V samotnom decembri 2009 sa však zdvihli medziročne o 6,3 % na 4,84 miliardy €.
V priemysle koncom decembra pracovalo 472 082 ľudí, čo bolo o 15,4 % menej ako v rovnakom období roku 2008.
Spotrebná daň z benzínu zatiaľ nižšia nebude
10. 2. 2010
Poslanecký návrh opozičných poslancov na zníženie spotrebnej dane z nafty a benzínu na minimálnu hranicu, ktorú povoľuje Európska únia neprešiel prvým čítaním.
Vplyvom navrhovaných zmien by do štátnej pokladnice išlo v tomto roku o 143,87 milióna eur menej z daňových príjmov. Výpadok v nasledujúcom roku by bol vyšší, konkrétne 151,79 milióna eur. Pri prepočtoch sa podľa predkladateľov zohľadnil aj trend zvyšovania podielu palív s biologickou zložkou, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba spotrebnej dane, na celkovej spotrebe pohonných hmôt.