Základná sadzba a dve znížené sadzby DPH od 1. 1. 2025
24. 10. 2024
S účinnosťou od 1. 1. 2025 sa zvyšuje základná sadzba DPH z 20 % na 23 % zo základu dane a na vybrané tovary a služby sa zavádzajú znížené sadzby DPH vo výškach 19 % a 5 % zo základu dane. Zároveň sa ruší v súčasnosti platná znížená sadzba DPH 10 % zo základu dane.
Tovary so zníženou sadzbou DPH sú uvedené v prílohe č. 7, pričom v bode 1 sú uvedené tovary so zníženou sadzbou dane 19 % a v bodoch 2 a 3 sú uvedené tovary so zníženou sadzbou dane 5 %.
Služby so zníženou sadzbou DPH sú uvedené v prílohe č. 7a, pričom v bode 1 sú uvedené služby so zníženou sadzbou dane 19 % a v bode 2 sú uvedené služby so zníženou sadzbou dane 5 %.
K
Zrušenie poplatkov za úverový účet Smer nepodporil
12. 11. 2012
Novelu Občianskeho zákonníka, ktorou sa mali zrušiť poplatky za vedenie úverového účtu poslanci nepodporili.
Klienti bánk sa budú musieť spoľahnúť na spotrebiteľské organizácie alebo vlastný súdny spor s bankou.
Smer nepodporil návrh novely Občianskeho zákonníka predložený poslankyňou. Návrhom chceli zrušiť poplatky za vedenie úverových účtov v bankách a nebankových inštitúciách.
V spotrebiteľských zmluvách by tak mali finančné inštitúcie zakázané žiadať klienta o odplatu za zriadenie, vedenie, správu či zrušenie úverového účtu.
O mladých ľudí firmy nestoja
5. 11. 2012
Rezort práce odhaduje, že projekty na podporu zamestnanosti mladých vytvoria vyše 10-tisíc pracovných miest.
Finančné problémy, nedostatok zákaziek, Zákonník práce a odvody. To sú dôvody, pre ktoré firmy zatiaľ nejavia záujem o projekty na pomoc mladým na úradoch práce. Rezort na ne vyčlenil 70 miliónov eur. Medzi ne patrí napríklad aj preplácanie 95-percentnej časti minimálnej mzdy na nového zamestnanca.
Rezort práce chce vďaka projektu na podporu zamestnanosti pomôcť viac ako desaťtisícom mladých ľudí evidovaných na úrade práce viac ako tri mesiace.
Na úrade práce má zamestnanec na klienta mesačne 58 sekúnd
5. 11. 2012
Personálne zabezpečenie služieb zamestnanosti má Slovensko spomedzi členských krajín OECD najhoršie.
Úrady práce získajú rozšírené kompetencie, aby mohli flexibilnejšie pracovať s nezamestnanými.
S tým súvisí aj navrhovaná zmena príspevkov v novele zákona o službách zamestnanosti.
Riaditelia úradov tak dostanú väčšiu voľnosť pri využívaní jednotlivých príspevkov podľa miestnych potrieb.
Budú teda môcť uprednostňovať tie príspevky, ktoré prinášajú reálne výsledky pre podporu zamestnanosti v regióne.
Štátu na daniach najviac prispejú banky
30. 10. 2012
Štát prvýkrát ukázal, ktoré firmy na budúci rok najviac doplatia na zvýšenie daní z 19 na 23 percent.
Nové sadzby najviac ukroja zo ziskov bankového sektora. Na celkových výnosoch štátu z firemných daní sa podieľajú viac ako desatinou. Len na daniach si tak môžu pri nezmenených ziskoch priplatiť až 37 miliónov eur.
V „rebríčku“ najväčších platcov dane sú hneď za bankami energetici a veľkoobchod.
Ostatné firmy tiež majú niekoľko možností, ako znížiť negatívne dosahy vyšších daní. Jednou z nich je optimalizácia, časť firiem si môže preniesť sídlo spoločnosti do zahraničia. Okrem toho si však treba uvedomiť aj fakt, že veľkú časť slovenskej dane z príjmu platia firmy s medzinárodnými aktivitami či zahraničnými vlastníkmi.