Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Typy ľudí - VI. večer
Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.
V dnešnom pretechnizovanom svete vraj existujú iba tieto dva typy ľudí: 1. Tí, ktorí rozumejú tomu, čo nemôžu riadiť. 2. Tí, ktorí riadia to, čomu nerozumejú.
Čím drahšia je realizácia plánu, tým menšia je šanca ho zastaviť - a to aj vtedy, ak dodatočne vyjde najavo, že je nepotrebný.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphyho zákony a komentáre
Nikdy nie je tak zle, aby zajtra nemohlo byť horšie.
Vždy chýba tá vec, ktorú práve najviac potrebuješ.
Trpezlivosť ruže prináša: čím je človek trpezlivejší, tým zvädnutejšie ruže dostane.
(Murphyho zrnká II)
Život je obchod
Život obchodníka je jedným veľkým dobrodružstvom. Ak jeho tovar nejde na odbyt, je zle. Ak jeho tovar ide na odbyt, tiež to nemusí byť dobre.
Veľké peniaze sa nezarábajú, veľké peniaze sa vymýšľajú.
Podnikanie a súdne spory sú ako siamské dvojčatá – jedno by bez druhého nemohlo plnohodnotne existovať. Problém je len v tom, že sa nedá súčasne aj podnikať, aj súdiť sa. Na tomto je postavený advokátsky chlebíček. A treba povedať, že je to chlebíček dosť mastný...
(Zrnká úsmevu)