Veci sa pokazia rýchlosťou blesku, náprava trvá večnosť.

Človek musí vždy robiť viac vecí naraz a vždy sa najskôr pustí do takej, ktorá sa potom ukáže byť plne zbytočnou.

Neexistuje cesta, po ktorej by sa dala chyba obísť.

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

4. Všetko na svete funguje len preto, aby sa to najnevhodnejšom okamihu mohlo pokaziť.

3. V krásny slnečný deň je ťažké uveriť, že práve vás stihne nešťastie – ale už sa to na vás valí.

2. Nič nejde tak ľahko, ako si človek predstavuje.

Množstvo získaných skúseností je v tom najlepšom prípade priamo úmerné množstvu pokazených vecí.

Ak má prísť niečo dobré, tak toho bude málo.

Veci sa môžu komplikovať donekonečna.