Človek sa má zaoberať takým odborom, ktorý má rád.

Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.

Medzi ľuďmi sa nič nešíri rýchlejšie ako klebeta.

Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.

Zlodej, ktorý si chce zachovať celú kožu, musí pohnúť rozumom. Aj keď si to neradi priznávame, zlodeji spravidla hýbu viac rozumom ako poctivci. Asi preto sa majú v živote oveľa lepšie.

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.

Pri zlej konštelácii vecí človeku skríži plány aj mravec.