Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Murphyho zákonník
Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.
Keď veci dospejú od desiatich k piatim, cyklus sa začne opakovať.
Čím viac dopravných prostriedkov máte na výber, tým horšie si vyberiete.
(Murphyho zrnká II)
Čo bolo na počiatku?
Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.
Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.
Na počiatku bola chyba a potom začal vývoj.
(Murphyho zákonník)
Typy ľudí - VI. večer
Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.
Riešenie ľubovoľného jednoduchého problému možno efektívne znemožniť tým, že sa o ňom bude dostatočne dlho schôdzovať.
Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
O podnikateľoch
V podnikaní nie je žiaden experiment úplne zbytočný. Vždy sa dá použiť ako negatívny príklad.
Keby človek dopredu vedel, ako to dopadne, život podnikateľa by bola jedna nekonečná nuda.
K úspechu sa nedá dôjsť disciplinovaným čakaním v rade,
(Murphyho zákonník)