Vysporiadanie daňovej povinnosti za mŕtveho daňovníka
9. 5. 2019
Ustanovenia zákona ZDP riešia postup úpravy základu dane len v prípade, ak daňovník dosahoval príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu a zomrel (je to len jeden z prípadov, kedy musí daňovník upraviť základ dane z týchto príjmov).
Takáto úprava je uvedená priamo v ustanovení § 17 ods. 8 ZDP. V predmetnom ustanovení nie je konkrétne upravená povinnosť úpravy základu dane pre príjmy z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu uvádzané v § 6 ods. 4 ZDP, ak však daňovník/autor/umelec zomrie upraví sa aj jeho základ dane takýmto spôsobom, nakoľko aj z ostatných ustanovení ZDP vyplývajú povinnosti pre správne určenie dane. Ak teda napr. umelec eviduje pohľadávku, ktorá mu vznikla do dňa úmrtia voči napr. divadlu, potom ku dňu smrti dedič upraví základ dane aj o túto pohľadávku. Príjem, ktorý už bude plynúť dedičovi nebude predmetom dane, nakoľko už bol zdanený v daňovom priznaní zomretého daňovníka ku dňu jeho smrti.
V prípade všetkých ostatných zdaniteľných príjmov, ktoré plynuli daňovníkovi do dňa smrti, je povinný vysporiadať dedič, ktorý postupuje v súlade s ustanoveniami, ktoré riešia daný druh príjmov, t.j. ak dosahoval zomretý daňovník napr. príjmy zo závislej činnosti (zamestnanec), pri podaní daňového priznania
Protikrízová novela zákona o službách zamestnanosti sa bude meniť
3. 3. 2009
Aj napriek tomu, že platí iba od 1. marca tohto roku. Ukázalo sa totiž, že hrozí zneužívanie nového príspevku pre nezamestnaných. Ide o príspevok na podporu podnikania.
V súčasnosti
podmienky na jeho získanie splni prakticky každý, kto oň požiada. Stačí čerstvý živnostenský list.
Podľa nových podmienok, ktoré sa pravdepodobne sprísnia o mesiac, príspevok
dostane len ten uchádzač, ktorý absolvuje prípravu na podnikanie a vypracuje
podnikateľský zámer, čo doteraz nemusel.
Zmeny v daniach od 1. marca
2. 3. 2009
Vyššie nezdaniteľné minimum, vyššia zamestnanecká prémia, milionárska daň.
Nezdaniteľné minimum sa dotkne všetkých pracujúcich s hrubým mesačným príjmom do 1 474
€. Od marcovej výplaty budú ich mzdárky
posielať štátu na preddavkoch na daň o 9,33 € menej. O túto úpravu žiadať
zamestnávateľov netreba. Pri ročnom
zúčtovaní dane v marci 2010 alebo pri podávaní daňového priznania štát spätne
vyplatí 9,33 € aj za január a február 2009.
Nárok na zamestnaneckú prémiu
Vznikne každému zamestnancovi s príjmom od polovice minimálnej mzdy 148
€ do 388 €. Zamestnanci s platom od 148 € do 295,5 € získajú k výplate 15,09 €.
Zamestnanci s platom od 295,5 € do 331 € dostanú od 15,09 € do 9,33 €.
Zamestnanci s platom od 331 € do 388 € si polepšia o 9,33 €. Časť z toho uvidia
už na marcovej výplatnej páske v súvislosti s vyšším nezdaniteľným minimom,
časť dostanú až pri ročnom zúčtovaní alebo podaní daňového priznania.
Milionárska daň
Sa dotkne zamestnancov s príjmom od 1 474 €. Zamestnanci s príjmom od 1
474 € do 1 699 € menej pocítia zvýšenie nezdaniteľnej sumy. Zamestnanci s
príjmom od 1 699 € do 2 955 € ročne zaplatia na dani o 6 až 7 viac. Zamestnanci
s príjmom nad 2 955 € zmenu nepocítia.
Stránkové hodiny v Sociálnej poisťovni
27. 2. 2009
Sociálna poisťovňa mení stránkové hodiny vo svojich pobočkách. Zmenou sa rozširujú možnosti vybavovania väčšiny klientov po bežnom pracovnom čase.
Otváracie hodiny
budú predĺžené počas dvoch dní týždni a pobočky nemôžu mať dva nestránkové dni.
Nestránkový deň bude vo štvrtok, ale aj počas neho budú otvorené pokladnica a
podateľňa. Prerušenie stránkových hodín pre verejnosť z dôvodu obedňajšej
prestávky nie je povolené.
Podnetom na zmenu boli pripomienky občanov. Tí si často
svoje záležitosti nemohli vybaviť inak ako v pracovnom čase a museli odchádzať
z práce alebo si vyberať dovolenku.
Dohody o vykonaní práce
27. 2. 2009
Brigádnika na dohodu o vykonaní práce možno zamestnať len obmedzene, maximálne na 350 hodín.
Brigády v prvom rade slúžia na krátkodobé vykrytie dopytu po pracovnej sile.
Pre dohodu o vykonaní práce platia tieto
pravidlá:
- možnosť uzavrieť aj viacero dohôd u jedného
zamestnávateľa, maximálne však na 350 hodín v kalendárnom roku
- dohodu je možné uzavrieť aj s viacerými
zamestnávateľmi súčasne
- ide o doplnkovú formu zamestnávania, určenú
na jednorazovú prácu
- dohodu nemožno uzavrieť na práce vykonávané
pravidelne
- pracovný čas si spravidla určuje sám
zamestnanec, podstatný je výsledok
- v písomnej dohode nesmie chýbať pracovná
úloha, výška odmeny za jej vykonanie, čas, v ktorom treba úlohu vykonať a
predpokladaný rozsah práce, ak nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy
- dohoda sa uzatvára najneskôr deň pred dňom
začatia výkonu práce
- od dohody môže odstúpiť zamestnanec aj
zamestnávateľ
- odmena je splatná po dokončení a odovzdaní
práce, možno sa dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej
časti pracovnej úlohy
Podrobnosti dohody upravuje § 226 Zákonníka
práce.