Vysporiadanie daňovej povinnosti za mŕtveho daňovníka
9. 5. 2019
Ustanovenia zákona ZDP riešia postup úpravy základu dane len v prípade, ak daňovník dosahoval príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu a zomrel (je to len jeden z prípadov, kedy musí daňovník upraviť základ dane z týchto príjmov).
Takáto úprava je uvedená priamo v ustanovení § 17 ods. 8 ZDP. V predmetnom ustanovení nie je konkrétne upravená povinnosť úpravy základu dane pre príjmy z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu uvádzané v § 6 ods. 4 ZDP, ak však daňovník/autor/umelec zomrie upraví sa aj jeho základ dane takýmto spôsobom, nakoľko aj z ostatných ustanovení ZDP vyplývajú povinnosti pre správne určenie dane. Ak teda napr. umelec eviduje pohľadávku, ktorá mu vznikla do dňa úmrtia voči napr. divadlu, potom ku dňu smrti dedič upraví základ dane aj o túto pohľadávku. Príjem, ktorý už bude plynúť dedičovi nebude predmetom dane, nakoľko už bol zdanený v daňovom priznaní zomretého daňovníka ku dňu jeho smrti.
V prípade všetkých ostatných zdaniteľných príjmov, ktoré plynuli daňovníkovi do dňa smrti, je povinný vysporiadať dedič, ktorý postupuje v súlade s ustanoveniami, ktoré riešia daný druh príjmov, t.j. ak dosahoval zomretý daňovník napr. príjmy zo závislej činnosti (zamestnanec), pri podaní daňového priznania
Dôchodkové spoločnosti prídu o zárobky
6. 3. 2009
Ministerstvo financií im navrhlo znížiť poplatok za spravovanie peňazí klientov až na 0,025 percenta. Tento návrh prešiel. Dôchodkové spoločnosti tak budú pripravené o väčšiu časť zárobkov. Aj tie podľa ministerstva postačia na bezproblémovú správu dôchodkových úspor.
Čo sa má zmeniť
Z každého príspevku sporiteľa, ktorý smeruje
do druhého piliera, si najprv Sociálna poisťovňa stiahne 0,5 percenta. Za
zvyšnú sumu si sporiteľ nakúpi
dôchodkové jednotky podľa ich aktuálnej hodnoty. Počet týchto
jednotiek sa následne zníži o 1
percento, čo je poplatok pre DSS. Tieto poplatky zostávajú nezmenené.
Zmení sa však poplatok za správu, ktorý si DSS
účtujú z objemu majetku vo fonde. Istých budú mať iba 0,025 percenta.
Vyšší zárobok DSS bude mať vtedy, ak zhodnotí majetok vo fonde viac ako
je benčmark, teda porovnávacia hodnota. Tú určí NBS.
DSS bude prvých päť rokov odkladať 5,6 percenta z dosiahnutého výnosu na garančnom účte,
ktorý bude zriadený pri každom z troch dôchodkových fondov. Ale nebude môcť na tento účet
siahnuť. Porovnávať, ako DSS zhodnotila úspory, sa začne až po piatich rokoch.
Ak úspory ľudí za predchádzajúcich päť rokov DSS zhodnotila kladne,
vyplatí si 5,6 percenta z dosiahnutého výnosu z garančného účtu. Ak záporne,
nevyplatí si nič a môže sa stať, že
sporiteľom bude musieť doplácať, aby mali na dôchodkovom účte aspoň to,
čo tam vložili.
Analytici predpovedajú zastavenie rastu reálnych miezd
6. 3. 2009
V tomto roku sa dá očakávať reálny pokles miezd, minimálne ich stagnácia. Štatistický úrad odhaduje, že nominálne priemerné mzdy porastú o päť percent a reálne o 1,5 percenta.
Kríza sa však dotkla aj rastu nominálnych
priemerných zárobkov v jednotlivých odvetiach. Pokles bol zaznamenaný vo výrobe
a v rozvode elektriny, plynu a vody. Naopak,
rast bol zaznamenaný v ťažbe nerastných surovín, v obchode, v ostatných
spoločenských, sociálnych a osobných službách a v zdravotníctve. Po zohľadnení
vývoja spotrebiteľských cien sa však priemerná mzda zvýšila len v ťažbe
nerastných surovín, v obchode, službách, zdravotníctve, stavebníctve, školstve
a poľnohospodárstve. Ostatné odvetvia zaznamenali medziročný pokles.
Dá sa však predpokladať, že aj v
zamestnaniach, kde sa o kríze dozvedajú len z médií (ako sú obchodníci či IT
špecialisti) dôjde k určitým zmenám v spôsobe odmeňovania. Úspešné budú tie
firmy, ktoré dokážu udržať rast miezd na úrovni inflácie. Analytici sa tiež
domnievajú, že zníženie v niektorých segmentoch je dobré, pretože cena práce v
nich už bola vysoko nadhodnotená.
Odvody na sociálne a zdravotné poistenie
5. 3. 2009
Vláda včera schválila návrhy noviel zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení. Obidve novely riešia odpojenie najnižších odvodov pre živnostníkov od minimálnej mzdy.
Pre samostatne
zárobkovo činné osoby tak od 1. januára 2010 už najnižším vymeriavacím základom
pre výpočet odvodov na sociálne a zdravotné poistenie nebude minimálna mzda,
ale 44,2 percenta z priemernej mzdy na Slovensko vykázanej za predminulý rok.
Malo by to umožniť pomalší rast odvodov pre živnostníkov.
Zdravotné poisťovne budú mať k dispozícii menej peňazí
4. 3. 2009
Väčšina zdravotných poisťovní priznala, že v roku 2009 bude mať k dispozícii menej finančných prostriedkov, ako pôvodne predpokladala.
Ako dôvody poisťovne uviedli zvýšenie počtu nezamestnaných, pokles rastu
priemerných miezd, ale aj nižšiu platobnú disciplínu platiteľov. To spôsobuje,
že poisťovne získavajú menej financií na zdravotných odvodoch, a tak aj menej
prostriedkov na platby pre poskytovateľov. Ministerstvo financií SR sa k
aktuálnym prognózam príjmov poisťovní zatiaľ nechce vyjadrovať.
Podľa Inštitútu finančnej politiky pri
Ministerstve financií SR však poisťovne v dôsledku krízy môžu na zdravotných
odvodoch v tomto roku prísť o 87,1 mil. €.
Zdravotnícky think-tank Health Policy Institute odhaduje výpadok na 345 až
128 mil. €.