Výška sadzby sa určí podľa dňa vzniku daňovej povinnosti
28. 10. 2024
Podľa § 27 ods. 5 zákona o DPH sa pri zmene sadzby dane použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti.
Daňová povinnosť môže vzniknúť pred samotným dodaním tovaru alebo služby podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, dodaním tovaru podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby (jej ukončením) podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, opakovaným alebo čiastkovým dodaním tovaru alebo služby podľa § 19 ods. 3 zákona o DPH.
Pre vznik daňovej povinnosti z nadobudnutia tovaru podľa § 20 zákona o DPH je podstatný deň vyhotovenia faktúry a deň nadobudnutia tovaru. Poskytnutie platby pred nadobudnutím tovaru v SR z iného členského štátu nezakladá vznik daňovej povinnosti, podstatný je fyzický pohyb tovaru. V prípade, ak je faktúra na dodanie tovaru vyhotovená predtým, ako je tovar prepravený do SR, pričom je splnená podmienka fyzickej prepravy tovaru do SR maximálne do podania daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie, faktúra zakladá vznik daňovej povinnosti.
K
Daň z príjmov po zmenách
14. 5. 2020
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2020 Z. z. o rozsahu a osobitných podmienkach uplatňovania opatrení v oblasti dane z príjmov v súvislosti s pandémiou nadobudlo účinnosť v tomto období.
Nariedenie stanovuje, že daňovník, ktorý nepredloží vyhlásenie o neplatení preddavkov na daň spĺňajúc zákonné ustanovenie, do lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov platí preddavky na daň z príjmov vypočítané podľa daňového priznania k dani z príjmov podaného v období od 1. januára 2020 do skončenia obdobia pandémie, ak sú splnené nasledovné podmienky:
a) posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynie počas obdobia pandémie, a
b) výška preddavku na daň z príjmov vypočítaná podľa takto podaného daňového priznania je nižšia ako výška preddavku na daň z príjmov vypočítaná na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.
Minimálka zvyšuje náklady všetkým
11. 5. 2020
Tohtoročné skokové zvýšenie minimálnej mzdy vzniklo po tradičnej nezhode medzi odborármi a zamestnávateľmi. Zamestnanci ju chceli vyššiu, firmy zase nižšiu. Konečnú sumu 580 eur tak nakoniec stanovila vláda. A pri jej určovaní bola o päť percent štedrejšia, než jej ukladal zákon o minimálnej mzde.
Kollár: 13. dôchodky budú
4. 5. 2020
Predseda Národnej rady Boris Kollár deklaroval podporu sociálnych opatrení a vyplácanie 13. dôchodkov. Podpredseda Smeru-SD Richard Raši ocenil, že sa nezrušili vlaky zadarmo pre dôchodcov. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike.
Raši kritizoval transformáciu funkčného úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu na ministerstvo, označil to za nevhodné vzhľadom na finančné dosahy krízy a nové výdavky. Strana Za ľudí podľa neho potrebuje niekam umiestniť svojich ľudí.
"My budeme garantom sociálnych istôt pre občanov počas celých štyroch rokov," uviedol Kollár a deklaroval, že 13. dôchodky budú. Dodal, že osobne bude proti zákonu, ktorý by ich zrušil. Poznamenal, že vláda sa bude sústreďovať aj na menej rozvinuté regióny a hladové doliny. Hoci nie sú výjazdové rokovania kabinetu v programovom vyhlásení vlády, neznamená to, že nebudú vôbec. Podotkol, že vláda na nich v minulosti veľa nasľubovala a nie všetko splnila.
Pracovný trh zamrzol. Nezamestnanosť bude naďalej rásť
22. 4. 2020
Nezamestnanosť v marci vzrástla, noví nezamestnaní však zatiaľ výrazne nepribúdajú, dopyt zamestnávateľov však takmer úplne zmrzol. Myslí si to analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) v pondelok informovalo o zvýšení evidovanej miery nezamestnanosti v marci v porovnaní s februárom o 0,14 percentuálneho bodu (p. b.) na úroveň 5,19 percenta. „Už prvý mesiac aplikácie viacerých opatrení na spomalenie šírenia pandémie nového koronavírusu, ktoré odstavili významnú časť ekonomiky, priniesol nárast nezamestnanosti,“ zhodnotil Koršňák s tým, že v súlade s očakávaniami bol tento nárast zatiaľ iba mierny a ani zďaleka nedosahoval rozsah ako v iných krajinách s flexibilnejším trhom práce, ako napríklad USA či Rakúsko. Nárast nezamestnanosti na Slovensku podľa analytika výrazne stlmili legislatívne obmedzenia ako výpovedná doba, ale aj ohlásená pomoc zamestnávateľom.