Výška rodičovského príspevku a jeho výplata
7. 1. 2025
Rodičovský príspevok je 351,80 eura mesačne a 482,30 eura mesačne, ak sa oprávnenej osobe, ktorá o rodičovský príspevok požiadala, pred vznikom nároku na túto dávku vyplácalo z dôvodu starostlivosti o toto dieťa materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte Európskej únie (Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 245/2024 Z. z. o ustanovení súm rodičovského príspevku účinné od 1. 1. 2025).
Ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dve a viac súčasne narodených detí, uvedená dávka sa zvyšuje o 25 % na každé ďalšie dieťa, ktoré sa narodilo súčasne s dieťaťom, na ktoré príspevok prináleží. Rodičovský príspevok je mesačne 50 % sumy uvedenej v predchádzajúcom, ak oprávnená osoba nedbá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky ďalšieho dieťaťa v jej starostlivosti.
Príspevok sa v citovanej výške poskytuje najmenej počas troch kalendárnych mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom škola oznámila úradu práce sociálnych vecí a rodiny, že oprávnená osoba nedbá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky ďalšieho dieťaťa v jej starostlivosti.
V prípade, že sa oprávnenej osobe vypláca za celý kalendárny mesiac materské alebo obdobná dávka ako materské v niektorom z členských štátov EÚ v sume nižšej, ako je suma rodičovského príspevku v SR, tento tvorí počas obdobia vyplácania spomínaných sociálnych dávok rozdiel medzi sumou rodičovského príspevku a sumou citovaných dávok v danom členskom štáte. Obdobná dávka ako materské vyplácaná v členskom štáte v cudzej mene sa prepočíta na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v prvý deň v mesiaci, za ktorý si oprávnená osoba uplatňuje nárok na rodičovský príspevok.
Suma rodičovského príspevku platná k 31. decembru sa upravuje od 1. januára koeficientom, ktorým sa upravili sumy životného minima podľa § 5 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K
Študenti pracujúci na dohodu si od januára prilepšia
8. 9. 2014
Študenti, ktorí majú do 18 rokov, môžu teraz na dohodu mesačné zarobiť 68 eur a žiadne odvody naplatia. Vysokoškolák odvody neplatí do príjmu 159 eur mesačne. Od januára budúceho roka sa pre všetkých stredoškolákov a vysokoškolákov má hranica príjmu bez odvodov zvýšiť na 200 eur , čo znamená zmenu k lepšiemu pre všetkých.
Slováci získajú úver ťažšie
5. 9. 2014
Tisíce Slovákov, ktorí budú žiadať o úver, môžu zažiť nepríjemné prekvapenie. Od banky buď žiadne peniaze nedostanú, alebo nedostanú takú sumu, ktorú by potrebovali. A to aj tí, ktorí by sa dnes k pôžičke dostali bez väčších problémov. Háčikom pritom budú práve úvery v nebankovkách či dokonca lízingy, ktoré ste dnes banke nemuseli priznávat. Banky si ich totiž nemali kde overiť. Vláda totiž chce pre banky i nebankovky zaviesť jednotný register informácií o úveroch. To v praxi znamená – keď finančné společnosti vďaka registru zistia, že žiadateľ o úver má vysoké dlhy, nemusia mu novú pôžičku odklepnúť.
Živnostníci zaplatia na dani a odvodoch viac
5. 9. 2014
Rok 2014 znamená pre drobných podnikateľov vyššie odvody do zdravotnej či Sociálnej poisťovne. Aj od budúceho roka platí nový, nižší koeficient na výpočet poistného, a teda aj nové, opäť vyššie odvody. Jednou z noviniek je „virtuálna“ registračná pokladnica. Celý princíp stojí na tom, že nesmiete mesačne vytvoriť vo virtuálnej pokladnici viac ako tristo bločkov. Faktom však zostáva, že daniari budú mať nad malými podnikateľmi väčšiu kontrolu. Aj zmena spôsobu odpisovania majetku, výpočet preddavkov na daň z príjmov, či nové povinnosti pre odklad daňového priznania, sú zmeny od 1 januára 2015 týkajúce sa nielen podnikateľov ale najmä živnostníkov.
Novela zákona o životnom minime
24. 6. 2014
V parlamente bola schválená novela zákona o životnom minime, ktorá má zabrániť tomu, aby sa pri poklese životných nákladov nízkopríjmových domácností, to znamená čistých peňažných príjmov na osobu znižovala suma životného minima.
Zníženie sumy životného minima by pritom znamenalo aj pokles výšky rodičovského príspevku, prídavku na dieťa, daňového bonusu na dieťa či nezdaniteľnej časti základu dane. Ak by podľa súčasného zákona aspoň jeden zo sledovaných ukazovateľov klesol, malo by sa znížiť aj životné minimum. Podľa schválenej novely sa však pri poklese životných nákladov nízkopríjmových domácností, resp. čistých peňažných príjmov životné minimum zachová na súčasnej úrovni. Suma životného minima sa upravuje každoročne k 1. júlu, a to buď na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zistených Štatistickým úradom SR.