Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Neoficiálne bločky chcú zakázať
4. 12. 2012
Novela o správe daní má trestať hlavne reštaurácie za daňové úniky.
Ak vám v obchode vydajú účtenku, všimnite si znak ministerstva financií. Bez neho ide o podvod.
Ak v reštaurácii požiadate čašníka o účet, od januára by vám už mal priniesť len daňovo uznateľný bloček so znakom ministerstva financií MF.
Dnes môže dať na stôl najprv predbežný účet a až po zaplatení a prinesení výdavku doniesť daňovo uznateľný doklad.
Štát chce bojovať proti daňovým únikom tak, že zakáže predbežné účtenky, ktoré sú takmer na nerozpoznanie od daňovo uznateľných bločkov. Namiesto znaku MF však majú označenie nefiškálny doklad či neplatný doklad.
Predbežné bločky niektorí podnikatelia zneužívajú a ich vydávaním sa vyhýbajú plateniu DPH.
V zákone je diera, dohodári sa odvodom vyhnú
4. 12. 2012
Plateniu odvodov z práce na dohodu, ktoré sa má stať realitou od budúceho roku, sa bude možné vyhnúť.
Umožniť to má medzera v zákone o sociálnom poistení.
Medzera v legislatíve má umožniť vyhnúť sa plateniu tak, že dohoda o pracovnej činnosti alebo dohoda o brigádnickej práci študenta sa uzatvorí na dobu neurčitú a odmena sa bude vyplácať v nepravidelných intervaloch.
"Ak dohoda bude na dobu neurčitú a neskončí sa "nikdy", tak poistné dohodár nikdy neodvedie."
Hovorca ministerstva práce potvrdil, že pokiaľ sa platenie odvodov bude obchádzať, pripraví sa zmena legislatívy.
Na sociálne štipendiá vysokoškolákov išlo 25 miliónov eur
4. 12. 2012
Minulý rok verejné vysoké školy vyplatili takmer 25 miliónov eur na sociálne štipendiá.
K 31. decembru 2011 ich dostalo 16 828 študentov, čo predstavuje oproti roku 2010 nárast o 921 poberateľov. Na súkromných vysokých školách poberalo k rovnakému dátumu štipendium 929 študentov, ktorým vyplatili 1 004 538 eur.
Študenti dostávali aj motivačné štipendiá. Rezort školstva dal na ne dotáciu 6 844 050 eur, z toho 432 950 eur súkromným vysokým školám. Vysoké školy ale svojim študentom poskytli štipendiá aj z vlastných zdrojov, a to v celkovej sume 908 359 eur, z toho súkromné vysoké školy 86 515 eur. Celkovo ich poberalo 3 163 študentov.
Obce zvýšia dane, budú prepúšťať, menej svietiť
30. 11. 2012
Viaceré obce a mestá s viac ako 2-tisíc obyvateľmi budú od nového roku zvyšovať miestne dane za nehnuteľnosti či odvoz komunálneho odpadu.
Samosprávy okrem niektorých výnimiek tiež počítajú s prepúšťaním úradníkov, krátením investícií a prevádzkových nákladov.
Ku škrtom obce pristupujú po tom, čo sa Združenie miest a obcí Slovenska pridalo k vládnej konsolidácii verejných financií. Vláda sa so samosprávami dohodla na šetrení, ktoré by malo medziročne dosiahnuť zhruba 200 miliónov eur.
Analytici rast majetkových daní, napríklad pri nehnuteľnostiach, považujú za lepší ako rast daní z príjmov či spotreby.