Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Zákon o príplatku k dôchodku politickým väzňom – príprava nového zákona
27. 5. 2019
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky bol predložený návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov.
Cieľom tejto novely zákona je zvýšenie príplatku k dôchodku pre oprávnené osoby v zmysle § 2 zákona č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov z dôvodu znižovania podielu príplatku k zvyšujúcej sa výške priemerného dôchodku. Na príplatok sa nevzťahuje valorizácia, od účinnosti zákona je stále rovnaký, hoci sa priemerný dôchodok od roku 2009 (339 eur) narástol na aktuálnych 444,26 eura (k 31. 12. 2018).
Pričom je nutné konštatovať, že oprávnených osôb je v súčasnosti v Slovenskej republike približne 2000 a vzhľadom na ich pokročilý vek ich počet každoročne klesá.
Opatrenie sa opiera aj o širšiu dikciu § 6 zákona č. 125/1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému – „zmiernenie niektorých krívd spáchaných na odporcoch komunistického režimu a na osobách, ktoré boli postihnuté jeho perzekúciami, upraví osobitný zákon“. Opatrenie reaguje na objektívnu potrebu zvýšiť príplatok primerane k zvyšovaniu priemernej úrovne starobného dôchodku v Slovenskej republike, aby sa udržal predpoklad zmiernenia niektorých krívd na obetiach komunistických perzekúcií.
Je povinnosťou súčasných generácii mierniť krivdy, ktoré boli spáchané na odporcoch komunistického režimu a ich blízkym osobám v období totality. Vzhľadom na to, že ekonomika Slovenskej republiky má v súčasnosti rastúci trend, máme za to, že tieto ekonomické výsledky by mali pocítiť aj osoby, ktoré za slobodu a demokraciu bojovali v tých najzložitejších časoch perzekúcie a totality.
V porovnaní s Českou republikou sú príplatky pre politických väzňov a ich blízkych na veľmi nízkej úrovni. Prednedávnom Česká republika nariadením vlády schválila ďalšie jednorazové odškodnenie za ušlú dovolenku na úroveň à 1800,- Kč za mesiac väzby, čo je v prepočte približne 72,- eur za mesiac.
V zmysle predkladaného návrhu vstúpi zmena do platnosti až 1. januára 2020, a to najmä z dôvodu, aby s dostatočným predstihom na toto zvýšenie vedel zareagovať aj rozpočet verejnej správy, keďže sú zdroje na financovanie týchto príplatkov v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov poskytované zo štátneho rozpočtu.
Zamestnanci U.S. Steelu pochodovali v Košiciach, žiadali vyššie mzdy
20. 5. 2019
Zvýšenie tarifných miezd žiadalo viac ako tisíc zamestnancov oceliarní U.S. Steel na piatkovom zhromaždení a pochode v centre Košíc. Podujatie organizovali odborári z hutníckej fabriky na podporu kolektívneho vyjednávania. Pre nespokojnosť s zvyšovaním miezd odbory v apríli vyhlásili v podniku štrajkovú pohotovosť. "Je to podpora zamestnancov vyjadrená verejne, že chceme dosiahnuť vyššie tarifné mzdy, ako doteraz ponúka zamestnávateľ, čo je v priemere len 20 eur na zamestnanca," uviedol k akcii predseda Rady odborov OZ KOVO U.S. Steel Košice Juraj Varga.
Zástupcovia zamestnancov v rámci kolektívneho vyjednávania dodatku ku kolektívnej zmluve trvajú na svojej požiadavke zvýšenia tarifnej mzdy o 70 eur. Pre nedohodu vyhlásili kolektívne vyjednávanie v apríli za sporné a bola k nemu prizvaná sprostredkovateľka určená ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. "V prípade, že sa obe vyjednávacie strany nedohodnú ani za aktívnej účasti sprostredkovateľky, bude toto konanie vyhlásené za neúspešné a zástupcovia zamestnancov potom nevylučujú ani krajné riešenie - vyhlásenie štrajku," informovali odborári. Najbližšie rokovanie bude v utorok 21. mája.
Dôchodok rástol na Slovensku v posledných rokoch pomalšie ako zárobky
17. 5. 2019
Zavedenie stropu prinesie podľa štátneho tajomníka zníženie dôchodkov. Podiel priemerného starobného dôchodku k priemernej hrubej mzde na Slovensku v posledných piatich rokoch klesá. Kým v roku 2013 priemerná starobná penzia tvorila vyše 47 percent z priemerného hrubého zárobku, v minulom roku mal priemerný starobný dôchodok na priemernej mzde na Slovensku už len takmer 44-percentný podiel. Dôchodok rástol pomalšie ako zárobky. Tzv. miera náhrady v prvom penzijnom pilieri pritom v rokoch 2014 až 2018 kontinuálne klesala.
Pokles podielu priemernej starobnej penzie na priemernej mzde bol spôsobený tým, že priemerný starobný dôchodok rástol v posledných piatich rokoch pomalšie ako priemerné hrubé zárobky. Kým priemerná starobná penzia v roku 2018 išla oproti roku 2013 nahor o 13,8 percenta, priemerná mzda za rovnaké obdobie stúpla o 23 percent. Vyplýva to zo štatistiky Sociálnej poisťovne. Zmenilo sa zvyšovanie penzií. Za postupným znižovaním podielu priemerného dôchodku na priemernej mzde stojí aj zmena systému zvyšovania penzií od roku 2013. Kým do roku 2013 penzie stúpali o percento, ktoré bolo súčtom polovice rastu priemernej mzdy na Slovensku a polovice rastu spotrebiteľských cien na Slovensku, od roku 2013 sa pri zvyšovaní penzií postupne znižovala váha rastu priemernej mzdy a stúpala váha rastu spotrebiteľských cien. Od roku 2017 sa pritom pri valorizácii penzií rast priemernej mzdy na Slovensku už vôbec nezohľadňuje, čo znamená nižší rast dôchodkov. Strop zníži dôchodky, hovorí štátny tajomník. Miera náhrady z prvého piliera, teda pomer priemernej starobnej penzie k priemernej mzde na Slovensku, sa podľa štátneho tajomníka ministerstva práce a sociálnych vecí Ivana Švejnu môže v budúcnosti ešte viac znížiť. Ako upozornil v polovici apríla na seminári o starnutí obyvateľstva a jeho vplyve na dôchodkový systém, po ústavnom zavedení stropu na dôchodkový vek budú musieť v budúcnosti klesnúť novopriznávané dôchodky, a to sa udeje práve znížením miery náhrady strateného príjmu po odchode na dôchodok. "Je to jediný spôsob, ako udržať vybilancovanie dôchodkového systému," povedal. Po zastropovaní penzijného veku bude podľa Švejnu potrebné "preformátovať celý dôchodkový systém". Predseda odborového zväzu KOVO Emil Machyna však tvrdí, že na vykrytie zavedenia stropu na dôchodkový vek by stačil výraznejší rast miezd na Slovensku. Keby podľa neho mzdy na Slovensku stúpali o desať percent ročne, za desať rokov by išlo o stopercentný nárast a tým by sa zdvojnásobili aj príjmy Sociálnej poisťovne. "Ak by stúpali mzdy, máme vyrovnaný rozpočet," povedal.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Pre rast platov padli naše textilky najviac za 7 rokov
15. 5. 2019
Slovenskí výrobcovia textilu zažívajú najhoršie obdobie od čias európskej dlhovej krízy. Na jednej strane náš trh zaplavujú lacné produkty z Ázie, na druhej strane sa im prudko zvyšujú náklady.
Výsledkom je takmer pätinový pokles produkcie textilov v marci v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Takýto prudký prepad pritom tradičný sektor nášho priemyslu naposledy vykázal pred viac ako siedmimi rokmi. Ako upozornil makroanalytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, ide o dlhodobý trend. Štatistiky totiž ukazujú, že produkcia odevov medziročne klesá už desať mesiacov v rade.