Kto veciam rozumie, toho je škoda posadiť na šéfovskú stoličku.

Aj najveľavravnejšie fakty zoslabnú pôsobením tlaku zhora.

Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Pokrok je akt výmeny starých starostí za nové.

Žiaden problém nie je taký malý, aby vám nemohol prerásť cez hlavu.

To, že ste dnes na tom ešte dobre, neznamená, že zatra nebudete mať problémy.

Čo je prospešné zdraviu, ešte nemusí byť prospešné životu.

Pokazí sa vždy to, čo práve najviac potrebuješ.

Neučte deti pravdovravnosti, nakoniec im to zostane.