Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Opatrenia v daniach v čase pandémie
6. 4. 2020
Krízová legislatíva stanovuje podmienky prerušenia daňovej kontroly počas pandémie a takisto niektorých daňových konaní.
Zákon zavádza pravidlo, že ak v období pandémie daňovník nezaplatí daň alebo nastanú dôvody na zrušenie registrácie DPH, nebude uverejňovaný v zoznamoch finančnej správy, čo by mohlo skomplikovať jeho postavenie pri žiadosti o úver, či dotáciu. Nezaplatená daň splatná počas platnosti opatrení sa zase nebude považovať za daňový nedoplatok, ak ju subjekt zaplatí do mesiaca po skončení pandémie. Zákon zavádza aj odklad všetkých začatých daňových exekúcií do konca pandémie a odklad lehoty na podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel.
Podanie daňových priznaní po skončení pandémie
6. 4. 2020
Daňovníci môžu podať daňové priznanie k dani z príjmu, ako aj zaplatiť daň, definitívne až po skončení pandémie.
Vláda SR schválila návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, ktorý počíta s odsunutím termínu podania daňového priznania až na koniec mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. V rovnakej lehote musí daňovník daň z príjmov aj zaplatiť. Návrh zákona bol schválený aj v NR SR. Uvedené znamená, že ak napríklad vláda SR vyhlási skončenie pandémie v júli 2020, lehota na podanie daňového priznania končí 31. augusta 2020 a v tejto lehote je daň aj splatná. Zákon posúva aj ďalšie lehoty, ktoré s posúvaním daňového priznania súvisia, a to napríklad lehota na predkladanie vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane a podobne.
Zákon prináša aj ďalšie úpravy v daňovej oblasti. Odpúšťa napríklad zmeškanie lehoty za niektoré úkony, čo sa však netýka podania daňového priznania a zaplatenia dane. Zmeškaný úkon však musia daňovníci dodatočne vykonať najneskôr mesiac po skončení pandémie. Zákon zohľadňuje aj možné zmeny v poštovom doručovaní písomností, umožňuje s finančnou správou komunikovať aj prostredníctvom e-mailu.
Balík finančných opatrení v súvislosti s koronavírusom
3. 4. 2020
Lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov sa budú posúvať, malým a stredným podnikom má byť poskytnutá finančná pomoc. Finančné opatrenia z dielne Ministerstva financií v súvislosti so šírením choroby COVID-19 vo štvrtok schválilo plénum Národnej rady.
Poslanci o návrhu zákona rokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Za prijatie návrhu hlasovali všetci prítomní poslanci v sále, a to 141. "Cieľom návrhu zákona je ochrana, resp. pomoc fyzickým osobám - nepodnikateľom, podnikateľom a zamestnancom aj zamestnávateľom pred následkami pandémie," konštatuje sa v predkladacej správe. Uplatňovanie opatrení je vymedzené na obdobie, ktoré sa začalo dňom vyhlásenia mimoriadnej situácie, teda od 12. marca, až do konca mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá. "Zákon pre toto obdobie zavádza legislatívnu skratku 'obdobie pandémie'," spresnilo MF. Návrh prináša okrem iného posun lehôt pri dani z príjmov na podanie daňových priznaní, hlásení, ročných zúčtovaní za zamestnancov, oznámenia odvedenia dane z nepeňažného príjmu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a dani z motorových vozidiel v špecifických prípadoch. Posun lehôt by sa mal týkať aj účtovných závierok, výročných správ a správ audítora a ich uloženia do registra účtovných závierok.
Pri dovoze zdravotníckeho materiálu z tretích krajín by malo dôjsť k oslobodeniu od dovozného cla a DPH. Opatrenia zahŕňajú aj neaktualizovanie zoznamov daňových dlžníkov platiteľov DPH, ktorí porušili svoje povinnosti. Daňové kontroly a konania majú byť prerušené, okrem tých, ktorých výsledkom je vracanie finančných prostriedkov. Daňové exekúcie by zároveň mali byť odložené. Zmeškanie lehoty zo zákona má byť podľa návrhu odpustené bez žiadosti, teda bez poplatku a potreby vydania rozhodnutia, a to okrem podania daňového priznania a platenia daní. Opatrenia zahŕňajú napríklad aj neplatenie správnych poplatkov v dôsledku pandémie. Finančná pomoc mikropodnikom, malým a stredným podnikom má byť poskytovaná vo forme záruky za úver alebo úhrady úrokov z úveru. Poskytovateľom takejto finančnej pomoci bude ministerstvo financií a sprostredkovateľmi pomoci Exportno-importná banka a Slovenská záručná a rozvojová banka.
Zmena zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
30. 3. 2020
Novelou zákona o sociálnom poistení sa mení a dopĺňa aj zákon č. 328/2002 Z. z. Zmeny sú platné od 1. 4. 2020 a týkajú sa 13. dôchodku.
Poberateľovi starobného dôchodku, invalidného dôchodku, sociálneho dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ktoré vypláca útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, poberateľovi výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku, ktorému bol na tento dôchodok prekvalifikovaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok priznaný podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, na ktoré vznikol nárok do 30. apríla 1998 a stali sa dávkami výsluhového zabezpečenia podľa predpisu účinného od 1. mája 1998 alebo na ktoré vznikol nárok do 30. júna 2002 a stali sa dávkami výsluhového zabezpečenia podľa tohto zákona, a poberateľovi vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku po poberateľovi prekvalifikovaného starobného dôchodku, prekvalifikovaného invalidného dôchodku, prekvalifikovaného čiastočného invalidného dôchodku alebo prekvalifikovaného dôchodku za výsluhu rokov, ktorí majú nárok na výplatu tohto dôchodku v novembri kalendárneho roka vyplatí útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v novembri spolu s príslušnou dôchodkovou dávkou 13. dôchodok vo výške priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 31. decembru kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa určuje suma 13. dôchodku. Príslušnou dôchodkovou dávkou podľa pre
a) výsluhový dôchodok je starobný dôchodok,
b) invalidný výsluhový dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
c) vdovský výsluhový dôchodok je vdovský dôchodok,
d) vdovecký výsluhový dôchodok je vdovecký dôchodok,
e) sirotský výsluhový dôchodok je sirotský dôchodok.
Pri súbehu nárokov na dva alebo viaceré 13. dôchodky podľa tohto zákona alebo pri súbehu nárokov na dva alebo viaceré 13. dôchodky podľa tohto zákona a osobitného predpisu sa vyplatí len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia. Ak je suma 13. dôchodku podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu rovnaká, nárok na 13. dôchodok podľa tohto zákona zaniká. Výdavky na 13. dôchodok sú výdavkami osobitného účtu.