Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Minimálna mzda v EÚ
11. 8. 2009
Nominálna minimálna mzda v Európskej únii sa pohybuje od 123 eur mesačne v Bulharsku po 1642 eur v Luxembursku. Na Slovensku je minimálna mzda druhá najvyššia spomedzi krajín V4 a dosahuje 296 €.
Podľa Inštitútu
zamestnanosti (IZ) z pohľadu trhu práce je dôležité zachovať aj nízkoplatené pracovné
miesta. Ďalší nárast miery nezamestnanosti by nielenže zvýšil výdavky štátu na
nezamestnaných, ale u tejto skupiny obyvateľov by spôsobil aj stratu
pracovných návykov. IZ konštatuje, že v čase krízy by zvyšovanie
minimálnej mzdy malo odrážať reálnu situáciu v ekonomike.
Z krajín V4 je najvyššia nominálna minimálna mzda v Českej republike, a to 306 €|,
nasleduje Slovensko (296 €), potom Poľsko (281€) a Maďarsko (270 €). Z pohľadu
PKS je už poradie iné: Poľsko (468 €), Česká republika (443 €), Slovensko (409 €)
a tesne za nami Maďarsko (408 €).
Minimálnu mzdu legislatíva stanovuje v dvadsiatich členských krajinách -
Belgicku, Bulharsku, Španielsku, Grécku, Francúzsku, Maďarsku, Írsku, Litve,
Lotyšsku, Luxembursku, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku,
Českej republike, na Malte a Slovensku a vo Veľkej Británii. Najnižšia nominálna
minimálna mzda je v Bulharsku (123 €) a najvyššia v Luxembursku (1648 €),
vyplýva to z údajov IZ. Po zohľadnení parity kúpnej sily (PKS ) v danej krajine
má minimálna mzda v Bulharsku úroveň 240 € a v Luxembursku je to 1413 €.
O zýšení minimálnej mzdy sa stále rokuje
11. 8. 2009
O návrhu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zvýšiť minimálnu mzdu zo súčasných 295,5 € na 319,5 € sa stále vedú rokovania.
O návrhu má
budúci týždeň v pondelok rokovať Hospodárska a sociálna rada SR. Išlo by o
nárast najnižších miezd o 8,1 %, čo bola
miera rastu priemernej mzdy na Slovensku v roku
2008. V predloženom návrhu ministerstvo
zohľadnilo ekonomickú a sociálnu situáciu v Slovenskej republike za
predchádzajúce dva kalendárne roky. V materiáli, o ktorom má rokovať
tripartita sa uvádza, že návrh zohľadňuje najmä vývoj spotrebiteľských cien,
zamestnanosti, priemerných mesačných miezd a životného minima.
Na výške budúcoročnej
minimálnej mzdy sa zamestnávatelia a odborári nedohodli. Zvýšenie minimálnej mzdy zamestnávateľské
organizácie odmietajú. Naopak, zvyšovanie
minimálnej mzdy presadzuje Konfederácia odborových zväzov (KOZ).
Pre budúci
rok odborári navrhujú jej valorizáciu o
8,1 %. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) odborárov obviňuje, že svojimi návrhmi k rokovaniam o minimálnej
mzde ohrozujú zamestnanie najmä pracovníkov s nižšími príjmami. Neprimerané legislatívne zvyšovanie mzdových
nákladov vedie podľa nich k rušeniu
pracovných miest a zároveň bráni tvorbe nových. V čase poklesu produktivity práce a poklesu
priemernej mzdy Únia zamestnávateľov preto nevidí žiadny dôvod na rast
minimálnej mzdy a upozorňuje, že návrh odborových zväzov by v prípade jeho
schválenia predstavoval likvidáciu mnohých podnikov a tisíce zamestnancov by
ostali bez práce. Minimálna mzda by sa v budúcom roku nemala zvyšovať ani podľa
Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.
V konečnom
dôsledku môže výšku minimálnej mzdy určovať vláda na základe novely zákona o
minimálnej mzde, ktorú schválil parlament v polovici septembra minulého roka.
Novela stanovuje pre rozhodovanie vlády
o konkrétnej sume minimálnej mzdy iba spodnú hranicu. Táto hranica je daná
mierou rastu priemernej mzdy na Slovensku. Hornú hranicu pri zvyšovaní
minimálnej mzdy novela zákona neurčuje a vláda ju môže nariadením upraviť.
Mala by pritom prihliadať na stanoviská sociálnych partnerov, vývoj kritérií na
úpravu sumy minimálnej mzdy, vývoj podielu čistej minimálnej mzdy z čistej
priemernej mzdy najmenej za predchádzajúce dva kalendárne roky a vývoj
produktivity práce.
Mzdy v priemysle stúpajú menej ako ceny
10. 8. 2009
V slovenskom priemysle platy stúpli v júni medziročne o 2,1 percenta na 768,06 € (23 138,58 Sk), zatiaľ čo v máji sa prepadli o 1,3 percenta na 734,77 € (22 136 Sk).
Priemerný zárobok sa po očistení od inflácie v júni znížil o 0,3 %. Mesiac predtým klesol až o 3,4 %. V pondelok
o tom informoval Štatistický úrad.
Takmer vo všetkých sledovaných
odvetviach mzdy v júni stúpli. Najviac,
vzrástli vo vybraných trhových službách o 6,6 %, v maloobchode sa zdvihli o 3,3
%. Naopak, o 4,7 % poklesli platy v
poštových a doručovateľských činnostiach.
V šiestom mesiaci roka najvyššiu
mzdu poberali tradične pracovníci v sektore informácií a komunikácií, kde
dosiahla 1651,64 € (49 757,31 Sk) pri
medziročnom poklese o 0,9 %. Zamestnanci
reštaurácií a pohostinstiev dosiahli najnižšie zárobky s priemerným platom
335,19 € (10 097,93 Sk).
Za prvých šesť mesiacov stúpli mzdy
v priemysle o 1,9 % ,
reálne sa však znížili o 0,8 %.
Najviac nezamestnaných je vo veku 20 až 29 rokov
10. 8. 2009
Úrady práce a sociálnych vecí ku koncu júna tohto roka evidovali najviac nezamestnaných vo veku od 20 do 29 rokov.
Išlo takmer o 99,3 tisíc osôb. Najpočetnejšou druhou skupinou ľudí bez práce boli osoby vo veku od
30 do 39 rokov, a to v počte 81,4 tisíc. Úrady práce zaznamenali vo veku 40 až 49 rokov
ku koncu prvého polroka 78,5 tis. uchádzačov o
zamestnanie a vo veku 50 až 59 rokov nemalo prácu 77,4 tis. nezamestnaných. Vo veku do 19 roov sa do kategórie
nezamestnaných zaradilo vyše 6 tis. osôb
a vo veku nad 60 rokov išlo takmer o 6 tis. ľudí bez práce. Vyplynulo to z podrobných štvrťročných štatistík o
nezamestnanosti na Slovensku, ktoré zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny SR.
V prešovskom
a košickom kraji je najviac nezamestnaných mladých ľudí vo veku od 20 do
29 rokov. Vo svojej evidencii úrady
práce v prešovskom kraji mali ku koncu
júna spolu 21,6 tis. nezamestnaných patriacich do tejto vekovej kategórie, v
košickom kraji bolo v tomto veku evidovaných takmer 18,8 tis. nezamestnaných.
Naopak, bez práce bolo ku koncu prvého polroka najmenej mladých ľudí v
Bratislavskom, Trnavskom a Trenčianskom samosprávnom kraji. V bratislavskom
kraji to bolo 4,3 tis nezamestnaných
ľudí vo veku od 20 do 29 rokov, v trnavskom kraji bolo v tejto vekovej
kategórii takmer 7,5 tis. nezamestnaných a v trenčianskom kraji takmer 8,6 tis.
nezamestnaných.
Miera
evidovanej nezamestnanosti na Slovensku medzimesačne vzrástla o 0,42 ku koncu júna
na 11,81 % percentuálneho bodu. Na
Slovensku ide o najvyššiu mieru nezamestnanosti od januára 2006. Miera
evidovanej nezamestnanosti sa medziročne minulý mesiac zvýšila o 4,39
percentuálneho bodu. Ku koncu júna
evidovali úrady práce 313 076 nezamestnaných, ktorí mohli okamžite nastúpiť do
práce. Oproti koncu mája to bol nárast o
11 205 osôb a medziročne je to nárast o 119 621 osôb.
Ku koncu
minulého mesiaca predstavoval celkový
počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie 348 628 osôb. Celkovo ide o medzimesačný
nárast o 11 702 osôb a medziročné zvýšenie o 125 711 uchádzačov o zamestnanie.
Miera nezamestnanosti počítaná z celkového počtu registrovaných uchádzačov o
zamestnanie predstavovala na konci júna
13,16 %. Oproti koncu mája zvýšenie predstavovalo 0,45 percentuálneho bodu, v porovnaní s koncom
júna minulého roka došlo k nárastu o
4,62 percentuálneho bodu.