Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Zamestnanosť reaguje na ekonomiku oneskorene
25. 9. 2009
Očakávané oživenie slovenskej ekonomiky v budúcom roku pokles miery nezamestnanosti, ktorá v lete už prekročila úroveň 12 %, neprinesie. Pre TASR to povedal hlavný analytik Volksbank Slovensko. Dôvodom je, že hospodárska výkonnosť sa v tomto roku oslabila výraznejšie, než pokles zamestnanosti, čo spôsobilo reálny pokles produktivity. Ukazuje sa, že vývoj zamestnanosti reaguje na zhoršenie situácie v reálnej ekonomike s oneskorením.
Podľa analytika ani na budúci rok nebude kľúčovou otázkou či sa dočkáme znova kladných čísel, ale či pôjde o expanziu dostatočne silnú na to, aby ju pocítil aj trh práce. Trochu zjednodušene možno povedať, že firmy sú schopné, napríklad využitím modernejších technológií a pracovných postupov, dosiahnuť mierne zvýšenie výkonnosti aj zlepšením produktivity práce, teda aj bez toho, aby naberali nových zamestnancov.
Na základe doterajších makroekonomických štatistík sa dá odvodiť, že v zlepšenie možno dúfať pri medziročnom reálnom raste prevyšujúcom aspoň 3 %.
V posledných mesiacoch na Slovensku pribúdajú odvetvia, kde sa oživil záujem o nových zamestnancov a rastie v nich priemyselná produkcia. Výhody eurového Slovenska po rafinácii ropy a výrobe elektrických, počítačových a optických výrobkov v júli objavili aj nadnárodné koncerty z farmaceutického priemyslu. To,či pôjde o rast trvalý, bude závisieť od udržania zdravia verejných financií a sprievodného najvyššieho ratingu v regióne a od udržania a posilnenia priaznivého pre podnikanie a investície. Ide o dve najdôležitejšie protikrízové opatrenia aj pre slovenský trh práce.
(Zdroj: HNONLINE, AKTUALNE)
Tak ako sa finančná kríza zmenila na hospodársku, môže sa premeniť aj na sociálnu
25. 9. 2009
Pesimizmus vzbudzuje realita, že počet poberateľov dávky v nezamestnanosti sa za ostatný rok takmer zdvojnásobil, viac je aj ľudí závislých od dávky v hmotnej núdzi. Faktom však je, že z približne sto eur mesačne možno iba ťažko vyžiť. A už vôbec sa z takejto sumy nedá platiť napríklad hypotéka.
Problémy majú i ľudia, ktorí prácu majú. Mnohí z nich v osobnom či rodinnom finančnom pláne počítali napríklad s pravidelnými odmenami alebo trinástym platom. Tieto peniaze možno v tomto roku nedostanú.
Nie je preto vylúčené, že hoci sa zdá, že kolotoč problémov už pomaly brzdí, sa, naopak, iba začína roztáčať. Štát, ktorý má byť podľa premiéra R. Fica predovšetkým sociálny, zatiaľ vyčkáva. Pozitívom je, že sa čoraz viac sa začína uvažovať o predĺžení obdobia vyplácania podpory v nezamestnanosti o dva mesiace. Aj keď toto opatrenie môže v niektorých prípadoch znižovať motiváciu ľudí nájsť si prácu a urobiť si osem mesiacov prázdnin, ako dočasné protikrízové opatrenie môže znamenať pre desaťtisíce ľudí schopnosť platiť svoje záväzky. Ak by situácia vyústila do takéhoto štádia, z veľkého množstva osobných tragédií sa môže stať veľký problém aj pre banky, firmy a celú ekonomiku.
Možné je, že zosilnenie sociálnej siete nakoniec potrebné nebude a ekonomika – vrátane trhu práce – sa spamätá skôr, než títo ľudia vyčerpajú úspory. Istí si tým však byť nemôžeme. Lebo, ako sa hovorí, lepšie je byť pripravený než prekvapený.
V nemocniciach sa mzdy zatiaľ zvyšovať nebudú
24. 9. 2009
Podľa prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Mariana Petku by zvyšovanie miezd v malých nemocniciach znamenalo ich húfnu likvidáciu. Náklady na platy by sa zvýšili až o jednu tretinu.
Vyššie finančné ohodnotenie pracovníkov zdravotníckych zariadení by si vyžiadalo okolo 85 % celého rozpočtu. Nebolo by z čoho liečiť pacientov. Prezident ANS zopakoval, že kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa s odborármi považujú za neuzavretú a v budúcnosti sa ňou preto nebudú riadiť.
Podľa rozhodnutia rozhodcu by mzdy v malých nemocniciach mali rásť o približne 8, respektíve 6 %.
Zvyšovanie bolo nariadené v dvoch etapách. K 1. septembru tohto roka a k začiatku marca budúceho roka. Zdravotnícki pracovníci si mali polepšiť o 4 % a nezdravotnícki o 3 %. Uvedené závery odborári privítali, už pri ich zverejnení však hovorili o obavách z ich dodržiavania.
Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb so zdravotníckymi zariadeniami o zvyšovaní miezd rokoval už od júna uplynulého roka. Pôvodne odborári žiadali, aby si zdravotnícki pracovníci prilepšili o 10 % a nezdravotnícki o 7 %. Začiatkom februára však pripustili, že sú ochotní svoje požiadavky obmedziť.
Prepad miezd v zdravotníctve však odmietli. Zvýšenie ohodnotenia zamestnancov nemocníc malo podľa nich kopírovať aspoň infláciu. Mzdy v zdravotníctve sa naposledy zvyšovali v roku 2008. S fakultnými nemocnicami sa odborári dohodli na 10-percentnom raste od 1. februára vlaňajšieho roka.
Pri menších zdravotníckych zariadeniach bola situácia komplikovanejšia. Asociácia nemocníc Slovenska opakovane deklarovala, že na rast miezd nemá dostatok finančných prostriedkov. Na základe toho sa rokovania presunuli pred sprostredkovateľa a v máji 2008 pred rozhodcu, ktorý napokon rozhodol o navýšení miezd o 7 % od začiatku júna minulého roku.
Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti sa dočasne zmiernia
24. 9. 2009
Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti by sa počas budúceho roka mali dočasne zmierniť. Dohodli sa na tom koncom júla odborári s rezortom práce a sociálnych vecí. V budúcom roku by na túto dávku mal mať nárok každý občan, ktorý sa ocitne v evidencii nezamestnaných a v posledných troch rokoch platil minimálne dva roky poistenie v nezamestnanosti.
Podľa aktuálnej legislatívy má na dávku v nezamestnanosti nárok občan, ktorý v posledných štyroch rokoch platil aspoň tri roky poistenie v nezamestnanosti.
Ministerstvo práce a sociálnych vecí sa s odborármi na pondelkovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady dohodlo na tom, že obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti by sa predĺžilo pre všetkých poistencov zo súčasných šesť mesiacov na osem mesiacov.
Konečné slovo pri predĺžení poberania dávky v nezamestnanosti bude mať Ministerstvo financií SR.