Murphy radí
Manželstvo a rodina
Mýliť sa je ľudské - a hlúpe.
Manželstvo nie slovo; to je rozsudok.
Keď sedíte na lavičke s krásnou slečnou, hodina sa vám zdá byť sekundou. Keď sedíte holým zadkom na rozpálenej peci, sekunda sa vám zdá byť hodinou.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Život je žart...
Absolútny Škót je ten, kto pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, ak za oknom práve nie je pekná krajina.
Hlas v telefóne: „Vy ste si objednali budenie na 6,30?“ Rozospatý hlas odpovedá: „Eeeeech... áno...“ „Tak potom rýchlo šup-šup von z postieľky, je pol desiatej!“
Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“
(Myšlienky bez cla)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Najlepšími priateľmi človeka je jeho desať prstov.
Verte v Boha. Všetci ostatní nech vám platia v hotovosti.
Nečakajte, že ľudia budú k vám dobrí preto, že vy ste dobrý. Bolo by to isté, ako očakávať, že býk na vás nezaútočí, lebo ste vegetarián.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Život treba žiť
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)