Najinteligentnejší ľudia žiadajú najčastejšie o radu iných.

Človek v podnikaní je natoľko zamestnaný urgentnými vecami, že vôbec nemá čas na veci dôležité.

Ak poznáš rozdiel medzi dobrou a zlou radou, nepotrebuješ rady.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Dnes je toľko informácií o všetkom, že už ničomu nerozumieme.

Miesto, z ktorého sa najlepšie kibicuje, je vždy hráčovi za chrbtom.

Keď už horšie správy nemôžu prísť, tak určite prídu.

Počet hypotéz, ktorými možno vysvetliť jeden javy, je nekonečný.

Odkladanie, ktoré vydrží až dovtedy, kým sa úloha nestane nepotrebnou, môže celkom vylúčiť nutnosť pracovať.

Celkové množstvo inteligencie na našej planéte je konštantné, napriek tomu, že počet obyvateľov stále rastie.