Murphy radí
Na čo má človek rozum
Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
Rozum a skúsenosť nemôžu byť natrvalo v opozícii. (Wilde)
(Zrnká úsmevu)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Opakujúca sa kríza je dôkazom nedbalosti a lenivosti šéfa.
Riadiť vlastný čas znamená snažiť sa sledovať, na čo venujete to málo času, o ktorom môžete sám rozhodovať.
Vyložiť na činnosť naraz menej času ako je minimum, je bohapustým mrhaním času.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek a byrokracia
Byrokratovým zámkom je jeho písací stôl a miesto na parkovisku.
Aj byrokratovi sa ťažko odoláva prosbe povedanej päsťou.
Sťažnosti na byrokrata sa strácajú smerom k jeho nadriadený, rovnako ako úplatky, určené nadriadenému.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Život je žart...
Hlas v telefóne: „Vy ste si objednali budenie na 6,30?“ Rozospatý hlas odpovedá: „Eeeeech... áno...“ „Tak potom rýchlo šup-šup von z postieľky, je pol desiatej!“
Absolútny Škót je ten, kto pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, ak za oknom práve nie je pekná krajina.
Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.
(Myšlienky bez cla)