Výška dávky tehotenského
19. 8. 2021
Tehotenské je novou dávkou v sociálnom poistení. Nárok na predmetnú dávku nemocenského poistenia sa uplatňuje žiadosťou o tehotenské. Je to tlačivo Sociálnej poisťovne, ktoré nie je voľne dostupné (rovnako ako napr. potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti).
Výška tejto dávky je 15 % denného vymeriavacieho základu (určeného podľa ust. § 55 zákona o sociálnom poistení), pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (určeného podľa ust. § 57) alebo úhrnu denných vymeriavacích základov (určeného podľa ust. § 58). Takto určená výška tehotenského je však najmenej 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na poskytnutie nemocenskej dávky.
Výška tehotenského sa určila na úrovni 15 % denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky, ale zároveň sa stanovilo, aby výška tehotenského nebola nižšia ako 10 % maximálneho denného vymeriavacieho základu. Minimálna výška pritom platí rovnako bez ohľadu na to, či nárok na tehotenské vznikol z jedného poistenia alebo viacerých poistení. Uvedené sa zakotvilo ako minimálny štandard zabezpečenia navýšenia príjmu na úhradu zvýšených výdavkov súvisiacich s tehotenstvom.
V praxi to znamená, že keď maximálny denný vymeriavací základ na rok 2021 je určený sumou 71,8028 eur, minimálne tehotenské na kalendárny deň v roku 2021 je 7,18028 eur a maximálne tehotenské na kalendárny deň v roku 2021 je 10,77042 eur.
Ak nárok na tehotenské vznikne zamestnankyni, ktorá bola z dôvodu tehotenstva alebo materstva preradená na inú, horšie platenú prácu, navrhlo sa určiť sumu tehotenského z vymeriavacích základov zistených za obdobie pred preradením zamestnankyne na inú prácu.
Dávka je poistenkyni vyplácaná Sociálnou poisťovňou do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa tehotenské vypláca.
K
Brusel dal stop Dankovej dani
3. 4. 2019
Reťazce „daň z potravín“ zatiaľ platiť nebudú. Včera o tom rozhodla Európska komisia, ktorá vydala predbežné opatrenie na pozastavenie zákona o 2,5 percenta vysokom osobitnom odvode obchodných reťazcov z dielne šéfa parlamentu a predsedu SNS Andreja Danka. „Odvod je v súlade s európskou legislatívou bez akýchkoľvek problémov,“ reagoval Danko na rozhodnutie Komisie s tým, že odvod bude ďalej presadzovať. O pár minút neskôr však informoval, že pripraví návrh zákona, ktorým osobitný odvod zruší.
Komisia k zablokovaniu odvodu pristúpila pre obavy, že na Slovensku dochádza k selektívnemu zvýhodňovaniu jednej skupiny maloobchodníkov oproti ich konkurentom. Ak by sa tieto výčitky potvrdili, zákon by bol v rozpore s pravidlami Európskej únie v oblasti štátnej pomoci. „Vzhľadom na predbežné opatrenie Európskej komisie zostáva slovenský zákon o mimoriadnom odvode pre reťazce síce platný a účinný, nesmie sa však aplikovať. To znamená, že reťazce nebudú platiť mimoriadny odvod,“ vysvetlil Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing.
Dôchodkové stropy si vyžiadajú 140 miliárd
1. 4. 2019
Stovky eur. Aj o toľko nižšia môže byť v dôsledku zastropovania odchodu do dôchodku penzia budúcich dôchodcov. Parlament totiž včera schválil ústavný zákon, ktorý určuje maximálny vek na odchod do penzie na 64 rokov. Na jednej strane sa pod nižšie dôchodky podpíše fakt, že ľudia budú kratšie pracovať. Ako priznali samotní predkladatelia v doložke vplyvov, „dôchodcovia budú síce poberať dôchodok dlhšie, ale v nižšej výške“. Na druhej strane však bude potrebné pokryť zvýšené náklady Sociálnej poisťovne. Ekonóm z Univerzity Mateja Bela Ján Šebo vypočítal, že ak by sa to riešilo znižovaním penzií, ľudia, ktorí vstúpili na pracovný trh v roku 2017, by mali svoj prvý dôchodok o približne 200 eur nižší ako v prípade, že by sa udržal aktuálny systém.
Ten je však podľa jedného z predkladateľov zákona a predsedu strany Smer-SD Roberta Fica zlý. „My nechceme, aby ľudia zomierali pri stroji,“ uviedol na včerajšej tlačovke s tým, že o nejaký čas by dosiahol vek odchodu do penzie 70 rokov. Aktuálne sa totiž odvíja od priemerného veku dožitia. To však neznamená, že na dôchodku ľudia budú žiť kratšie. Tento systém zabezpečuje, aby sa počet rokov na penzii nezvyšoval nad udržateľnú mieru, ale aby zostal približne na rovnakej úrovni. Smeru sa návrh podarilo schváliť vďaka podpore SNS, ale aj opozičnej ĽSNS a Sme rodina. Návrh taktiež podporili piati nezávislí poslanci. Na to, aby zákon prešiel, však Smeru ešte stále chýbali dva hlasy. Tie mu nakoniec zabezpečila strana Most-Híd, a to napriek tomu, že sa pôvodne vyjadrila, že návrh nepodporí. Zákon začne platiť od júla tohto roka, prvýkrát sa v praxi prejaví po roku 2023.
Dôchodkový strop je obrovský sociálny počin
28. 3. 2019
Dôchodkový strop je obrovský sociálny počin. Vyhlásil to predseda Smeru-SD Robert Fico na tlačovej konferencii po tom, čo parlament 91 hlasmi schválil ústavné zastropovanie dôchodkového veku.
"Dnešné hlasovanie je ďalším dôkazom toho, že pokiaľ sa kvalitne pripraví návrh zákona, pokiaľ je tu politická trpezlivosť a snaha rokovať, tak sme schopní dosahovať ústavnú väčšinu v témach, ktoré sú pre krajinu dôležité," vyhlásil. Poďakoval poslancom, ktorí za novelizáciu ústavy hlasovali a vyzdvihol schválené zmeny. Okrem dôchodkového stropu upozornil na ústavné zakotvenie inštitútu minimálnej mzdy. "Je to obrovský sociálny pokrok," uviedol s tým, že v ústave sú po novom aj všetky tri piliere dôchodkového zabezpečenia. Za najvýznamnejšiu zmenu ocenil ale práve dôchodkový strop. Poďakoval aj za tlak, ktorý v spoločnosti vytvárali odborári. "Je to veľká spolupráca Smeru-SD, odborov a všetkých poslancov, ktorí zmenu schválili," zhrnul. Do sociálneho systému treba podľa Fica prinášať stabilitu. Dodal, že dôchodcovia musia byť prioritou každej vládnej garnitúry. Dôchodkový vek na Slovensku sa ústavne zastropuje na 64 rokov. Ženy budú môcť ísť do dôchodku skôr za výchovu dieťaťa. Zmenu Ústavy SR definitívne schválil parlament. Za jej prijatie hlasovalo 91 poslancov zo 143 prítomných. Ústavný zákon má nadobudnúť účinnosť od 1. júla tohto roka.
Vyrovnávací príplatok podľa zákona o sociálnom poistení
27. 3. 2019
Zákonom č. 266/2017 Z. z. bol s účinnosťou od 1. júla 2018 okruh možných poberateľov vyrovnávacieho príplatku rozšírený o poberateľov predčasného starobného dôchodku, v prípade splnenia ostatných podmienok na jeho priznanie.
Na základe uvedeného Najvyšší súd SR pred prijatím úpravy vyrovnávacieho príplatku, ale i po jej prijatí konštatoval, že starobný dôchodok je potrebné priznať v takej výške, aby súčet starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky. Takýto postup podľa Najvyššieho súdu SR nachádza oporu priamo v spomenutých ustanoveniach Ústavy SR.
Na základe uvedeného sa preto navrhuje zníženie potrebného počtu rokov československých období dôchodkového poistenia ako podmienky priznania vyrovnávacieho príplatku z najmenej 25 rokov na najmenej 15 rokov. Uvedený návrh vychádza z platnej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká v prípade, ak bol poistenec dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Týmto spôsobom budú môcť o priznanie vyrovnávacieho príspevku požiadať aj tí starobní dôchodcovia, ktorí nemohli doteraz splniť podmienku 25 rokov výhradne z dôvodu neskoršieho dátumu narodenia.
Vzhľadom k tomu, že so znižujúcim sa počtom rokov československého dôchodkového poistenia sa spravidla znižuje i negatívny rozdiel medzi súčtom dôchodkov a teoretickým dôchodkom, bude možné na základe aplikácie navrhovanej úpravy v budúcnosti opätovne posúdiť, či je potrebné prijatie ďalšej úpravy.