Výška dávky tehotenského
19. 8. 2021
Tehotenské je novou dávkou v sociálnom poistení. Nárok na predmetnú dávku nemocenského poistenia sa uplatňuje žiadosťou o tehotenské. Je to tlačivo Sociálnej poisťovne, ktoré nie je voľne dostupné (rovnako ako napr. potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti).
Výška tejto dávky je 15 % denného vymeriavacieho základu (určeného podľa ust. § 55 zákona o sociálnom poistení), pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (určeného podľa ust. § 57) alebo úhrnu denných vymeriavacích základov (určeného podľa ust. § 58). Takto určená výška tehotenského je však najmenej 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na poskytnutie nemocenskej dávky.
Výška tehotenského sa určila na úrovni 15 % denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky, ale zároveň sa stanovilo, aby výška tehotenského nebola nižšia ako 10 % maximálneho denného vymeriavacieho základu. Minimálna výška pritom platí rovnako bez ohľadu na to, či nárok na tehotenské vznikol z jedného poistenia alebo viacerých poistení. Uvedené sa zakotvilo ako minimálny štandard zabezpečenia navýšenia príjmu na úhradu zvýšených výdavkov súvisiacich s tehotenstvom.
V praxi to znamená, že keď maximálny denný vymeriavací základ na rok 2021 je určený sumou 71,8028 eur, minimálne tehotenské na kalendárny deň v roku 2021 je 7,18028 eur a maximálne tehotenské na kalendárny deň v roku 2021 je 10,77042 eur.
Ak nárok na tehotenské vznikne zamestnankyni, ktorá bola z dôvodu tehotenstva alebo materstva preradená na inú, horšie platenú prácu, navrhlo sa určiť sumu tehotenského z vymeriavacích základov zistených za obdobie pred preradením zamestnankyne na inú prácu.
Dávka je poistenkyni vyplácaná Sociálnou poisťovňou do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa tehotenské vypláca.
K
Zamestnancom Chemlonu doplatia neuhradené mzdy
19. 1. 2010
Bývalým zamestnancom akciovej spoločnosti Chemlon by mali byť doplatené finančné prostriedky, ktoré im dlhoval zamestnávateľ za októbrové mzdy z minulého roka. K vyplateniu miezd by malo dôjsť v priebehu tohto týždňa Podľa vyjadrenia predstaviteľky odborov bude vyplatenie odstupného reálne pravdepodobne prostredníctvom systému Garančného fondu.
Bývalým zamestnancom by mala byť zvyšná časť miezd za mesiac október 2009 doplácaná formou poštových poukážok. Z poslednej výplaty, na ktorú mali nárok, im bolo zatiaľ uhradených iba 100 eur. Dodala, že zo strany bývalého zamestnávateľa jej bola zaslaná informácia, že Chemlon je k 15. decembru 2009 platobne neschopný. Zároveň konštatovala, že vyplatenie sľúbeného odstupného je veľmi otázne. Sú pripravené podklady pre to, aby odbory mohli o doplatenie financií žiadať prostredníctvom systému Garančného fondu, je však treba počkať, či Chemlon pôjde do konkurzu. Cez fond by prepusteným pracovníkom mohlo byť vyplatené individuálne asi po 2 169 €. Táto suma však všetkým nepokryje skutočnú výšku odstupného, na ktorú majú nárok.
Nové pravidlá splatenia spotrebiteľského úveru
19. 1. 2010
Podľa nového zákona o spotrebiteľských úveroch sa bankové aj nebankové subjekty budú musieť podriadiť novým pravidlám z Bruselu. Tí, ktorí sa rozhodli predčasne splatiť takýto úver, by mali pár mesiacov počkať. Od 11. júna 2010 začne platiť nový zákon, ktorý pokuty za skoršie vyplatenie pôžičiek výrazne znižuje.
Banky aj nebanky si za skoršie splatenie úveru budú môcť účtovať poplatok maximálne jedno percento z nesplatenej časti úveru, kým dnes si bežne určujú štyri percentá. Nové pravidlá na ochranu spotrebiteľa nariadil Brusel. Zákon vláda schválila minulý týždeň a ešte ho čaká schválenie v parlamente.
Pokuta vo výške najviac jedného percenta nesplatenej časti úveru platí v prípadoch, keď dlžník chce ukončiť svoj úverový vzťah viac ako rok pred dohodnutou lehotou. Ak chce záväzok vyplatiť menej ako rok pred dohodnutou lehotou, sankcia musí byť ešte nižšia, maximálne pol percenta.
Žiaden poplatok banka alebo nebanka nemôže žiadať od dlžníka v prípade, ak k splateniu došlo na základe poistnej zmluvy, ktorá má zaručiť splatenie spotrebiteľského úveru, ak ide o povolené prečerpanie a ak sa má takéto splatenie spotrebiteľského úveru uskutočniť v období, pre ktoré úroková sadzba spotrebiteľského úveru nie je fixná. Finančné inštitúcie súhlasia so zmenami, no upozorňujú aj na riziká. Podľa niektorých rizík hrozí, že výška poplatkov nebude stačiť na pokrytie nákladov, ktoré im s predčasným splatením vzniknú. V snahe minimalizovať stratu z predčasného splácania spotrebiteľských úverov môže podľa Asociácie organizácie dôjsť k zvyšovaniu úrokových sadzieb.
Vyššie odvody živnostníkov
18. 1. 2010
Podnikateľov aj tento rok čaká niekoľko noviniek v daniach a odvodoch. K najdôležitejším zmenám patrí: zmena termínu podávania ročného zúčtovania zo zdravotných odvodov do konca marca, zmena najnižších zdravotných a sociálnych odvodov, ktoré sa už neplatia z minimálnej mzdy ale zo 44,2-percentného podielu priemernej mzdy, zmena platenia a registrácie DPH pri objednávaní služby z iného členského štátu (podnikateľ sa však automaticky nestáva platiteľom DPH, môže ním byť vtedy, ak sa pre to rozhodne dobrovoľne, alebo ak jeho 12-mesačný obrat prevýši 4025,70 €).
Ďalšie zmeny:
- O vrátenie DPH zo zahraničných nákupov v členských štátoch EÚ už podnikatelia nemusia žiadať zahraničné daňové úrady, ale slovenské.
- Daňovú stratu si podnikatelia môžu odpisovať o dva roky dlhšie ako doteraz, t. j. sedem rokov.
- Sprísni sa tzv. transferové oceňovanie, keď firma predáva tovar alebo službu za zvýhodnenú cenu svojej dcérskej firme, zamestnancovi alebo konateľovi. Firmy už nemôžu platiť DPH zo zvýhodnenej ceny, ale musia ju platiť z trhovej ceny.
- Bola zavedená povinnosť elektronicky podávať súhrnné výkazy k DPH, ak podnikateľ vyváža do iných členských štátov EÚ tovary alebo služby.
- Nezdaniteľná časť základu dane zostala naopak rovnaká ako vlani, t.j. 4025,70 €
Dane budú podnikatelia platiť zhruba v takej výške ako vlani, no stúpnu im odvody. Väčšina podnikateľov totiž do Sociálnej a zdravotných poisťovní odvádza najnižšie odvody. Od januára sa tieto odvody nebudú už platiť z minimálnej mzdy, ale zhruba z polovice priemernej mzdy. Od januára podnikatelia budú platiť zdravotné aj sociálne odvody zo sumy 319,58 eura, čo je 44,2 percenta priemernej mzdy v hospodárstve v roku 2008. Vlani platili odvody z necelých 300 eur.
Nové minimálne odvody podnikatelia musia odviesť do Sociálnej aj zdravotných poisťovní najneskôr do 8. februára. Pri nedodržaní termínu im hrozia finančné sankcie.
Priznanie aj odvody podnikatelia však môžu riešiť už teraz. Tlačivá daňových priznaní sú už zverejnené na webe Daňového riaditeľstva a tlačivá ročného zúčtovania odvodov na internetovej stránke ministerstva zdravotníctva.
Zmeny v dani z pridanej hodnoty
18. 1. 2010
Podnikateľom pribudli od nového roku povinnosti v súvislosti so zmenou zákona o dani z pridanej hodnoty. Registrovať sa k dani z pridanej hodnoty v niektorých prípadoch už musia aj podnikatelia, ktorí to doteraz robiť nemuseli. Zmena sa týka tých podnikateľov, ktorým zahraničné firmy z iných členských štátov EÚ poskytujú rôzne služby, napríklad právnické, z ktorých sa platí DPH.
Zmenu schválil vlani parlament z dôvodu, aby sa SR priblížila k pravidlám pre DPH v únii. Táto registrácia však neznamená, že podnikateľ sa zároveň stane platiteľom DPH, teda takým, ktorý si môže nárokovať odpočet tejto dane.
Zmena vyplýva z pravidiel únie, ktoré nariaďujú, aby sa cezhraničné služby nezdaňovali v sídle dodávateľa, ale v sídle odberateľa. Registračný formulár podnikatelia nájdu na internetovej stránke Daňového riaditeľstva. V zákone pre tento typ registrácie nie sú stanovené časové lehoty. Napríklad ak slovenský podnikateľ začne spolupracovať s právnickou kanceláriou z Česka, mal by sa registrovať na daňovom úrade, hoci nebude štandardným platiteľom DPH. Zaregistrovať by sa mal skôr, ako začne využívať služby tejto právnickej kancelárie.
Slovenský odberateľ okrem registrácie musí zaplatiť DPH, ak miestom dodania služby je Slovensko. Zahraničná firma mu preto pravdepodobne fakturovala službu bez zahraničnej dane.
V prípade, že sa odberateľská firma zo Slovenska na daňovom úrade nezaregistruje, český partner by jej mohol za služby fakturovať cenu s českou DPH, ktorá je na služby o percento vyššia ako u nás. Pre slovenského podnikateľa sa tým navyše celá vec neskončila. Ak si svoju registračnú povinnosť a povinnosť odviesť daň na výstupe slovenský podnikateľ nesplnil, môže byť penalizovaný.
Situáciu by mal riešiť tak, že sa čo najskôr zaregistruje a českého partnera požiada, aby mu vystavil novú faktúru. Faktúra bude tentoraz už bez českej DPH. K takejto cene si slovenský podnikateľ priráta 19-percentnú sadzbu DPH a odvedie ju do nášho štátneho rozpočtu.
V prípade, že slovenská firma by poskytovala služby pre zahraničnú firmu z iného členského štátu únie, aj tu platí, že firma sa musí registrovať pre DPH na daňovom úrade. Obdobne by sa mala registrovať na daňovom úrade v svojom štáte aj zahraničná odberateľská firma, aby slovenskému dodávateľovi poskytla identifikačné DPH číslo, ktoré bude musieť uviesť vo faktúre.
Pri platení DPH z cezhraničných služieb existujú aj výnimky. Nie všetky služby sa totiž zdaňujú v sídle firmy, ktorá je odberateľom služby zo zahraničia. Kultúrne a športové podujatia sa zdaňujú tam, kde sa uskutočňujú. V prípade, že napríklad slovenská firma dodá službu z oblasti kultúry českej, ale zrealizuje sa v Nemecku, DPH zostáva tam, a nie v sídle odberateľa, ktorým je v tomto prípade česká firma. Výnimkou je aj krátkodobý prenájom, ktorý sa tiež zdaňuje v mieste prenájmu, ktoré sa nemusí zhodovať so sídlom odberateľa.