Zákon zbytočnosti: Parlamentná politika je jediná hra, pri ktorej nie je treba používať zdravý rozum.

Zákon vytrvalosti chyby: Čo jeden hlúpy pozmeňovací návrh pokazí, ani sto ďalších návrhov nenapraví.

Zákon nenapraviteľného optimizmu: Ak chcete zvoliť rozumného, pravdovravného, skromného a čestného poslanca, nechoďte voliť – nebudete si mať z čoho vybrať.

„Moja manželka vzala všetky vkladné knižky a ušla.“ „To máš dobré! Moja ich zobrala tiež, išla do obchodu a navyše sa ešte aj vrátila!“

Sudca sa celý červený v tvári vráti po dlhom obede do pojednávacej siene a nechá predviesť ďalšieho obžalovaného. Je ním muž, ktorý šoféroval opitý. Na otázku, či sa cíti vinný, odpovedá: „Nie, pán sudca. Ja som bol vtedy taký triezvy ako vy teraz.“ „Vinný v plnom rozsahu žaloby!“ vyriekne sudca.

Pýta sa nepodnikateľ svojho priateľa podnikateľa: „Poraď mi, čo mám robiť?! Lekár mi povedal, že mi hrozí úplná strata pamäti.“ „Najlepšie urobíš, ak začneš robiť veľké dlžoby.“

V podnikaní nie je žiaden experiment úplne zbytočný. Vždy sa dá použiť ako negatívny príklad.

Čakanie na šťastie sa líši od čakania na smrť len v tom, že smrti sa dočkáte skôr.

Nestačí, ak vyhráte. Ešte treba, aby ostatní prehrali.

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.