Murphy radí
Veci sa kazia
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
(Murphyho zrnká II)
Murphyho rady
Ten, koho považujeme za blbca my, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.
Škoda, že mužov poslali na Mesiac iba raz a aj tí sa vrátili.
Príčinou straty smeru môže byť aj príliš veľa smeroviek.
(Murphyho zrnká II)
Človek očami klasikov
Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.
Kto odrazu naháňa dvoch zajacov, nielenže nechytí jedného z nich, ale často nechytí ani jedného.
Riadny tovar ľahko nájde kupca, aj keď bude na nenápadnom mieste.
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)