Murphy radí
Žiadna hlava nie je dokonalá
Dobrý manažér využíva celý svoj talent na zarábanie peňazí pre firmu a celú svoju genialitu na míňanie firemných peňazí.
Aby človek dokázal, že je dobrý, musí urobiť celý rad dobrých skutkov. Na to, aby dokázal, že je zlý, stačí jeden zlý skutok.
Nie je treba klamať vždy a všetkých ľudí. Stačí len občas a tých správnych ľudí.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
O podnikaní a vede - VII. večer
Rozvoj vedy sa dá zmerať podľa toho, akým tempom sa hromadia výnimky zo zákonov, platných už predtým.
Každý zákon je len napodobením skutočnosti.
Pomocou logiky sa nedá zistiť rozdiel medzi možným a nemožným.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek a úspech
Ranné vtáča pochytá viac červíkov. Ranný červík bude zjedený.
Kto chce mať úspech, musí postupovať v úplnom rozpore s očakávaniami o správaní sa úspešnej osoby.
To, že ste dnes mali pekelnú smolu, ešte neznamená, že zajtra budete mať svätý pokoj.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Hlúposti sa medze nekladú
Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.
Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.
Je zdraviu škodlivé hovoriť iné, ako chcú počuť mocní. Kto chce byť "in" riadi sa vekmi osvedčeným pravidlom: "Kam vietor, tam plášť."
(Murphyho zákony v bájkach)
Oheň a voda
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)