Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.

To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.

Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.

Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.

Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.

Ak jediné, čo vám súd pri rozvode prisúdil, je staré auto, na druhý deň vám ho ukradnú.

Skúsenosť dáva človeku možnosť vyhnúť sa starým chybám, aby mu zostal priestor na chyby nové.

Dve veci na tejto zemi sú všadeprítomné: vodík a ľudská hlúposť.