Murphy radí
Márnivosť môže byť nebezpečná
Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.
Ak si nevieš pomôcť sám, sotva ti pomôžu iní. Len blázni sa uchádzajú o pomoc u tých, ktorí dokážu len škodiť.
Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.
(Murphyho zákony v bájkach)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.
To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.
O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.
(Murphyho zákony v bájkach)
Hlúposti sa medze nekladú
Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.
Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.
Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.
(Murphyho zákony v bájkach)
Život je smiešny
Synček sa spytuje otecka: „Otec, čo je to civlizácia?“ „Keď si pustíš televízor, aby si sa dozvedel, aké je počasie, namiesto toho, aby si vybehol z chalupy pozrieť sa na oblohu.“
Na skúškach sa profesor pýta študenta práva: „Má manžel právo otvoriť list svojej manželke?“ „Právo má, ale nemá na to odvahu!“
Prosím ťa, ako to chodíš? Zarábaš ohromné peniaze a nosíš takéto ohromné peniaze a nosíš takéto hrozné nohavice.“ Taktika, taktika, priateľko! Žena mi povedala, že ak si tie nohavice oblečiem, nikam so mnou nepôjde!“
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)