Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.
Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.
To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphy a byrokrati
Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.
Čím menší vplyv máš, tým dlhšie ťa nechajú čakať.
Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Zákony života
Kto čaká, ten sa dočká (ale to je bez záruky).
Zdanie klame. Hlavne vtedy, keď sa zdá byť všetko v najlepšom poriadku.
Ľudská predstavivosť má svoje hranice oveľa nižšie, ako sú hranice možností vecí kaziť sa.
(Murphyho zákonník)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.
Pri zlej konštelácii vecí človeku skríži plány aj mravec.
Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.
(Murphyho zákony v bájkach)