Výkon funkcie prokurátora - odchodné
31. 3. 2025
Výkon funkcie prokurátora je náročný a spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou zo samotného charakteru činnosti prokurátora v trestnej oblasti i netrestnej oblasti. V záujme ochrany zdravia pred dlhodobo pôsobiacimi rizikovými faktormi sa ustanovuje, aby zákon priznal prokurátorovi právo na predčasné odchodné v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.
Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať. Výška odchodného podľa § 125 ods. 2 závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora (za 28 rokov započítateľnej praxe).
Ustanovilo sa, aby aj na výpočet výšky predčasného odchodného sa aplikovali pravidlá uvedené v § 125 ods. 2 (§ 125a ods. 2). To znamená, že prokurátorovi vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov; maximálne však môže dosiahnuť predčasné odchodné vo výške 10 základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. Samozrejme, to platí iba v prípade, ak sa vzdá funkcie prokurátora v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V opačnom prípade - ak by mu služobný pomer zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodov vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, vznikol by mu nárok na odchodné podľa §125 ods. 2, teda nie na predčasné odchodné podľa znenia § 125a ods. 1 a 2. Základný plat na účely určenia výšky predčasného odchodného je definovaný v právnej úprave uvedenej v § 127 ods. 1 (spoločné ustanovenie k odchodnému, predčasnému odchodnému a úmrtnému). Právne skutočnosti, ktoré sa budú posudzovať ako výkon funkcie prokurátora na účely predčasného odchodného, sa určia podľa právnej úpravy uvedenej v § 127 ods. 3.
K
Vplyv zníženia sadzba na noviny, časopisy a periodiká
9. 10. 2019
Od zníženej sadzby DPH sa očakáva pozitívny vplyv na občanov z dôvodu predpokladaného zníženia konečnej ceny týchto tovarov.
Zároveň sa zavedením zníženej sadzby dane na noviny, časopisy a periodiká predpokladá zlepšenie plnenia informačných, kultúrno-integračných a sociálno-výchovných funkcií médií.
Novela zákona o DPH nezakladá zvýšené nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, avšak predpokladá sa krátkodobé zníženie výberu dane z pridanej hodnoty z tovarov, ktoré budú predmetom zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty. Prijatými opatreniami na zamedzenie daňových únikov prichádza ku každoročnému zlepšeniu výberu dane z pridanej hodnoty a znižovaniu daňovej medzery. Predpokladáme, že tento pozitívny vplyv bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Zvýšený výber dane z pridanej hodnoty v plnom rozsahu vykryje výpadky na príjmovej strane spôsobené zavedením zníženej sadzby dane.
Novela zákona má pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a na služby verejnej správy pre občana.
Doplnením prílohy č. 7, ktorá vymedzuje zoznam tovarov so zníženou sadzbou dane, sa zavádza znížená sadzba dane na noviny, časopisy a periodiká, tiež ilustrované alebo obsahujúce reklamný materiál. Znížená sadzba dane sa neuplatní na noviny, časopisy a periodiká, ktorých reklamný materiál jednotlivo alebo spolu tvorí viac ako 50 % celkového obsahu. Rovnako sa znížená sadzba dane neuplatní na noviny, časopisy a periodiká, v ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % celkového obsahu.
DPH – znížená sadzba na noviny, časopisy a periodiká
7. 10. 2019
Cieľom novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá nadobudne účinnosť 1. 1. 2020, je zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na úroveň 10 % na noviny, časopisy a periodiká.
Znížená sadzba dane sa neuplatní na noviny, časopisy a periodiká, ktorých reklamný materiál jednotlivo alebo spolu tvorí viac ako 50 % celkového obsahu. Rovnako sa znížená sadzba dane neuplatní na noviny, časopisy a periodiká, v ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % celkového obsahu.
Zmenou mediálneho prostredia došlo k zhoršeniu postavenia tradičných printových médií voči digitálnym médiám. Zámerom predkladateľa je podporiť tradičné printové médiá, a tým zlepšiť ich postavenie na mediálnom trhu. Pozitívne skúsenosti iných členských štátov Európskej únie, napríklad Českej republiky, potvrdzujú, že takéto legislatívne opatrenie zvýši dopyt po týchto tovaroch, a tým pozitívne podporí dostupnosť mediálnych produktov čo najširšiemu okruhu príjemcov.
Vláda schválila vyššiu minimálnu mzdu, od januára stúpne na 580 eur
4. 10. 2019
Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu stúpne na 3,333 eura zo súčasných 2,989 eura. Minimálna mesačná mzda na Slovensku sa od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 520 eur na 580 eur. V stredu o tom rozhodla vláda. Čistý príjem zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu tak oproti tomuto roku vzrastie o 46,39 eura na 476,39 eura. Za takýmto nárastom sumy čistej minimálnej mzdy však nie je len zvýšenie hrubého zárobku o 60 eur, ale aj nárast nezdaniteľnej časti základu dane na rok 2020 z 19,2-násobku na 21-násobok životného minima, ktoré nedávno schválil parlament.
"Počet zamestnancov, ktorým sa v plnej miere alebo čiastočne zvýši ich mzda alebo plat za prácu, možno kvalifikovane odhadnúť na cca 191 tisíc osôb," uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí. Odpočítavanie odvodov. Ľudia zarábajúci minimálnu mzdu si od začiatku budúceho roka už nebudú môcť znížiť zdravotné odvody o odvodovú odpočítateľnú položku (OOP). Tá v súčasnosti dosahuje 380 eur a klesá so zvyšujúcou sa hrubou mzdou zamestnanca, pričom pri hrubej mzde 570 eur sa už nedá uplatniť."Predpokladá sa postupné utlmovanie až zánik tohto nástroja prirodzenou cestou. Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti neuvažuje o zrušení, zvyšovaní alebo inej zmene odpočítateľnej položky legislatívnou cestou," uviedla začiatkom augusta pre agentúru SITA hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová. Aj pri raste minimálnej mzdy nad hranicu 570 eur tu podľa nej stále budú nízkopríjmové skupiny, ktorých príjem z najrôznejších dôvodov nebude dosahovať sumu 570 eur, napríklad pri práci na čiastkový pracovný úväzok bez ďalších príjmov. "U týchto skupín bude možné uplatnenie odpočítateľnej položky," dodala. Výšku priemernej mzdy na Slovensku za rok 2019 zverejní Štatistický úrad SR začiatkom marca budúceho roka.
Minimálna mesačná mzda na Slovensku sa od začiatku tohto roka zvýšila zo 480 eur na 520 eur. Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu tak stúpol na 2,989 eura z pôvodných 2,759 eura. Čistý príjem zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu tak oproti vlaňajšku išiel nahor o 27,17 eura na 430,35 eura.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Novela ZDP – zníženie sadzby dane od 1. 1. 2020
2. 10. 2019
Cieľom novely zákona o dani z príjmov zo dňa 18. 9. 2019 je zavedenie zníženia sadzby dane z príjmov právnických osôb, ktoré je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Sadzba dane sa zníži z úrovne 21 % na 15 %.
Takéto zníženie sadzby dane je umožnené výrazne efektívnejším výberom daní a zrýchľovaním rastu slovenskej ekonomiky. Zároveň, zníženie sadzby dane umožní nielen stimulovanie prílevu nových investícií často podporené aj dodatočnými stimulmi a daňovými úľavami. Rovnako tak je možné očakávať aj generovanie domáceho inovačného potenciálu, ktorý predstavuje základný stavebný pilier pre rozvoj ekonomiky štátu v odvetviach hospodárstva s vysokou pridanou hodnotou a ktorý priamo súvisí s nástupom technologických zmien a ich budúcich štrukturálnych dopadov. Slovensko sa tak zaradí medzi krajiny s najatraktívnejšou sadzbou dane z pohľadu investorov spomedzi členských štátov Európskej únie a vytvorí priaznivé podmienky pre domáce právnické osoby v čase vysokej investičnej potreby.
Podľa daňového reportu Slovenskej republiky z októbra 2018, od roku 2017 úspešnosť výberu dane z príjmov právnických osôb opäť rastie a prispieva k rastu očisteného daňového výnosu aj napriek zníženiu sadzby (z 22 % na 21 %).