Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.

Kto dokáže z vlastného nedostatku urobiť prednosť, neumrie chudobný.

Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.

Človek zvládne ľubovoľné množstvo práce za predpokladu, že to nie je práca, ktorú by mal urobiť.

Práca je pre ľudí, ktorí nevedia ako loviť v mútnych vodách.

Nebuďte nenahraditeľní. Nenahraditeľného nemôžu povýšiť.

Čakanie na šťastie sa líši od čakania na smrť len v tom, že smrti sa dočkáte skôr.

Ak sa všetko hrnie oproti vám, ste v nesprávnom prúde.

Nestačí, ak vyhráte. Ešte treba, aby ostatní prehrali.