Murphy radí
Žiadna správa nie je iba dobrá
V určitých situáciách je nadávanie rovnako účinné ako modlitba.
Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.
Ak sa v živote poriadne seknete, aspoň nebudú môcť povedať, že ste v živote nikdy nič poriadne neurobili.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Život s Murphyho zákonmi
Život je jeden veľký vtip, ibaže málo kto mu rozumie.
Zákruta na ceste ešte vždy neznamená koniec cesty. Ibaže by ste to nezvládli.
Kto chce v živote prežiť, musí byť trochu cvok.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Ako si komplikovať život - II. večer
Vždy treba obetovať niečo čo chceme, kvôli niečomu, čo chceme viac.
Súčiastka s najkratšou životnosťou sa vždy dostane na najmenej prístupné miesto zariadenia.
Súčiastku, ktorá si vyžaduje pravidelnú údržbu alebo nastavovanie, treba hľadať vždy na najmenej prístupnom mieste zariadenia.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Skomplikovať veci je jednoduché, ale zjednodušiť ich je náramne zložité.
Dokonalý vedúci vie, čo si počať aj s dokonalým nedostatkom údajov.
Je jednoduché priviesť koňa k rieke, ale až potom môžeš povedať, že si niečo dokázal, keď ho presvedčíš, aby preplával na chrbe na druhú stranu.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Dobrá rada stojí groš
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)