Murphy radí
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
(Zrnká úsmevu)
Veci sa kazia
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
(Murphyho zrnká II)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Jediný spôsob, ako dosiahnuť, aby vás šéf počúval, je začať hovoriť klebety o jeho žene.
Svet je plný prekvapení a väčšina z nich je nepríjemná.
Ak podnikáte, želajte si vždy iba zdravie, lásku, peniaze a čas si to všetko užiť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Zákony odkladania
Ľudia začnú konať rozumne až vtedy, keď už vyčerpali všetky ostatné možnosti.
Odkladanie vylučuje nudu – ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.
Odkladanie zvyšuje dôležitosť a sebadôveru toho, kto má prácu vykonať.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Všeobecné ustanovenia
Nevŕtajte do vecí – pokazia sa aj samy!
Je zdravšie mať vodu v topánkach, ako ležať na ľade v márnici.
Človek musí vždy robiť viac vecí naraz a vždy sa najskôr pustí do takej, ktorá sa potom ukáže byť plne zbytočnou.
(Murphyho zákonník)