Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.

Často je lepšie nič nevedieť a vždy je rozumnejšie nič nehovoriť.

Existuje značný rozdiel medzi vonkajšou formou informácie a jej zmyslom.

Žiaden nápad nie je natoľko hlúpy, aby niekto nevymyslel niečo ešte hlúpejšie.

Čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič.

Skúsenosť dáva človeku možnosť vyhnúť sa starým chybám, aby mu zostal priestor na chyby nové.

Ak sa niekde máte dostať na určitú hodinu, žiadna časová rezerva vám nezabezpečí, že sa tam dovtedy naozaj dostanete.

V záplave dát v informačnej spoločnosti prežijú iba tí s intuíciou.

Možnosť, že sa na základe príchodu novej informácie veci zmenia, je tým vyššia, čím menej táto informácia s vecou súvisí.

Najprekvapivejšou informáciou je tá, ktorá hovorí, že veci sú také, ako majú byť.