Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.

Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.

Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.

Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.

Aj keď pochopíte princíp, ktorý hýbe vesmírom, ženská logika pre vás navždy zostane tajomstvom.

O vašom mieste pod Slnkom bude rozhodovať len a len to, akú veľkú informáciu budete mať. V živote prestane platiť: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa“ a začne platiť nové: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale byť prvý!

Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude ešte horšie.

Vďačnosť je to, čomu sa kedysi hovorilo úzkoprofilový tovar. Napriek tomu by si človek mal pripomínať toho, komu vďačí za svoje bohatstvo. Hlavne vtedy, keď dotyčný už nie je medzi nami...

Dobrý nápad je hodný groš. Za zlý nápad sa, bohužiaľ, platí oveľa viac To vie každý. Čo však vie málokto, je rozpoznať dobrý nápad od zlého. Na to existujú len dve metódy: metóda dobrého nosa a metód pokusov a omylov. Tá prvá je výsadou pár vyvolených, no a druhá zostala pre všetkých ostatných.

Rozdiel medzi majstrom a plagiátorom je v tom, že majster má invenciu, zatiaľ čo plagiátor vie len napodobňovať. Preto majstrov treba hľadať so sviečkou.