Vplyv životného minima na podanie DP
30. 8. 2024
V daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo v ročnom zúčtovaní dane zo závislej činnosti za zamestnancov za rok 2025, ktoré sa bude vykonávať od januára 2026, sa bude postupovať aj pod vplyvom zmeny životného minima.
Postupovať sa bude nasledovne:
– ak daňovník dosiahne základ dane do 25 426,27 € (92,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka bude 5 753,79 € (21-násobok životného minima).
– ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 25 426,27 €, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta podľa vzorca: 12 110,36 € – (základ dane: 4), kde suma 12 110,36 € zodpovedá 44,2-násobku životného minima. Vypočítaný výsledok sa zaokrúhli na eurocenty matematicky.
– ak daňovník dosiahne základ dane 48 441,43 € a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka bude nula.
Ak si bude daňovník v daňovom priznaní fyzických osôb alebo v ročnom zúčtovaní dane za rok 2025 uplatňovať nezdaniteľnú časť na manželku (manžela), bude sa pri výpočte postupovať nasledovne:
– ak daňovník dosiahne základ dane do 48 441,43 € (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku sa vypočíta podľa vzorca: 5 260,61 € – vlastný príjem manželky, kde suma 5 260,61 € je 19,2-násobok životného minima.
– ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 48 441,43 €, tak nezdaniteľná časť na manželku sa vypočíta podľa vzorca: 17 370,97 € – (základ dane: 4) – vlastný príjem manželky, kde suma 17 370,97 € je 63,4-násobok životného minima. Výsledok sa zaokrúhli na eurocenty matematicky.
– ak daňovník dosiahne základ dane 69 483,86 € a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, a to bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.
K
Majetok využívaný aj na súkromné účely
1. 3. 2018
Podnikatelia často využívajú majetok firmy aj na súkromné účely. Súčasná daňová legislatíva zvýhodňujúcim spôsobom upravuje uplatnenie výdavkov súvisiacich s takýmto majetkom do daňových výdavkov.
Ak daňovník deklaruje používanie majetku aj na súkromné účely, má možnosť uplatniť do daňových výdavkov 80 % vynaložených výdavkov bez povinnosti preukazovať skutočný pomer, v akom je majetok využívaný na podnikateľské a súkromné účely. V prípade výberu tejto metódy uplatňovania výdavkov musí daňovník preukazovať len súvislosť medzi využívaným majetkom a jeho dosahovanými príjmami. Uvedený zvýhodnený spôsob uplatňovania daňových výdavkov je upravený v § 19 ods.2 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).
Majetok využívaný aj na súkromné účely
28. 2. 2018
Podnikatelia často využívajú majetok firmy aj na súkromné účely. Súčasná daňová legislatíva zvýhodňujúcim spôsobom upravuje uplatnenie výdavkov súvisiacich s takýmto majetkom do daňových výdavkov.
Ak daňovník deklaruje používanie majetku aj na súkromné účely, má možnosť uplatniť do daňových výdavkov 80 % vynaložených výdavkov bez povinnosti preukazovať skutočný pomer, v akom je majetok využívaný na podnikateľské a súkromné účely. V prípade výberu tejto metódy uplatňovania výdavkov musí daňovník preukazovať len súvislosť medzi využívaným majetkom a jeho dosahovanými príjmami. Uvedený zvýhodnený spôsob uplatňovania daňových výdavkov je upravený v § 19 ods.2 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).
Pozostalí po živnostníkovi – ekonomické dopady
28. 2. 2018
Zánik živnostenského oprávnenia v dôsledku smrti živnostníka v zmysle § 57 ods.1 písm. a) zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z.n.p. (ďalej iba „živnostenský zákon“) je potrebné chápať ako jeden so spôsobov tzv. zániku živnostenského oprávnenia so zákona.
K zániku živnostenského oprávnenia v tomto prípade dochádza však len za predpokladu, že v živnosti nepokračujú dedičia alebo správca dedičstva. Predovšetkým treba uviesť, že úmrtím daňovníka, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť a poberal z nej príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) dochádza pre účely dane z príjmov k skončeniu poberania príjmov z podnikania. V nadväznosti na toto konštatovanie v zmysle § 17 ods. 9 zákona o dani z príjmov platí, že za skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je okrem iných skutočností potrebné rozumieť aj skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.
Prenájom automobilu
26. 2. 2018
Zapožičanie automobilu môže podnikateľ dohodnúť odplatne alebo bezodplatne. V prípade odplatného zapožičania automobilu sa bude vzťah medzi podnikateľom vlastníkom automobilu riadiť nájomnou zmluvou
Zmluvou o nájme prenajímateľ prenáša na nájomcu právo k používaniu predmetu nájmu. Výdavky na nájomné: z hľadiska účtovania u nájomcu sa jedná o zúčtovanie prijatej služby, nájomného. Z hľadiska dane z príjmu sa jedná o daňový výdavok. V prípade prenájmu od fyzickej osoby je nájomné daňovým výdavkom až po jeho zaplatení podľa § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov.