Vplyv životného minima na podanie DP
30. 8. 2024
V daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo v ročnom zúčtovaní dane zo závislej činnosti za zamestnancov za rok 2025, ktoré sa bude vykonávať od januára 2026, sa bude postupovať aj pod vplyvom zmeny životného minima.
Postupovať sa bude nasledovne:
– ak daňovník dosiahne základ dane do 25 426,27 € (92,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka bude 5 753,79 € (21-násobok životného minima).
– ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 25 426,27 €, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta podľa vzorca: 12 110,36 € – (základ dane: 4), kde suma 12 110,36 € zodpovedá 44,2-násobku životného minima. Vypočítaný výsledok sa zaokrúhli na eurocenty matematicky.
– ak daňovník dosiahne základ dane 48 441,43 € a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka bude nula.
Ak si bude daňovník v daňovom priznaní fyzických osôb alebo v ročnom zúčtovaní dane za rok 2025 uplatňovať nezdaniteľnú časť na manželku (manžela), bude sa pri výpočte postupovať nasledovne:
– ak daňovník dosiahne základ dane do 48 441,43 € (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku sa vypočíta podľa vzorca: 5 260,61 € – vlastný príjem manželky, kde suma 5 260,61 € je 19,2-násobok životného minima.
– ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 48 441,43 €, tak nezdaniteľná časť na manželku sa vypočíta podľa vzorca: 17 370,97 € – (základ dane: 4) – vlastný príjem manželky, kde suma 17 370,97 € je 63,4-násobok životného minima. Výsledok sa zaokrúhli na eurocenty matematicky.
– ak daňovník dosiahne základ dane 69 483,86 € a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, a to bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.
K
Poisťovňa viac času na prepočítanie dôchodkov nedostane
21. 11. 2019
Sociálna poisťovňa (SP) bude mať viac času na rozhodnutia týkajúce sa zmeny výpočtu dôchodku pre ľudí v druhom dôchodkovom pilieri. Okrem toho sa má posunúť o rok aj zavedenie ročného zúčtovania sociálneho poistenia.
Parlamentný sociálny výbor odobril viaceré pozmeňujúce návrhy poslanca Ľubomíra Vážneho (Smer-SD) k novele zákona o sociálnom poistení z dielne koaličného Mosta-Híd. Nepodarilo sa mu však uspieť s návrhom na predĺženie lehoty, dokedy má SP prepočítať ľuďom minimálne dôchodky, ako navrhla koaličná SNS. Predseda strany Andrej Danko pritom tento týždeň upozornil ministerstvo práce, že ak nenájde spôsob, ako bude SP minimálne dôchodky vyplácať, bude mať problém s dôverou SNS.
Trináste platy firmy nechcú
18. 11. 2019
Jún a december. Ide o dva mesiace, keď niektorým zamestnancom „pípne“ na účte vyššia výplata než obvykle. Práve vtedy firmy rozdávajú trináste a štrnáste platy. Väčšina podnikov to však nerobí. Aspoň to vyplýva z ankety HN s 20 najväčšími zamestnávateľmi na Slovensku.
Tých nepresvedčila ani novela zákona, ktorou sa od roku 2018 postupne znižuje daňové a odvodové zaťaženie týchto výplat. „Zamestnávatelia ich nevyplácajú pre vysoké náklady, častú zmenu legislatívy a neistý ekonomický vývoj. Ten neprospieva hospodárskemu plánovaniu, keď by si podnikatelia mohli na tieto výdavky vyčleniť dostatočné prostriedky,“ povedal analytik z Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli.
Trináste platy firmy nechcú
15. 11. 2019
Jún a december. Ide o dva mesiace, keď niektorým zamestnancom „pípne“ na účte vyššia výplata než obvykle. Práve vtedy firmy rozdávajú trináste a štrnáste platy. Väčšina podnikov to však nerobí. Aspoň to vyplýva z ankety HN s 20 najväčšími zamestnávateľmi na Slovensku.
Tých nepresvedčila ani novela zákona, ktorou sa od roku 2018 postupne znižuje daňové a odvodové zaťaženie týchto výplat. „Zamestnávatelia ich nevyplácajú pre vysoké náklady, častú zmenu legislatívy a neistý ekonomický vývoj. Ten neprospieva hospodárskemu plánovaniu, keď by si podnikatelia mohli na tieto výdavky vyčleniť dostatočné prostriedky,“ povedal analytik z Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli.
Odpad aj byty. Slovenské mestá hromadne zvyšujú dane
8. 11. 2019
Obedy zadarmo, rekreačné poukazy, vyššie mzdy v školstve, zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane aj chodníková novela. Celý tento mix opatrení spôsobil, že mestám a obciam chýbajú alebo budú chýbať v rozpočtoch peniaze. Vládne balíčky sú pritom hlavným argumentom, prečo sa takmer všetky krajské mestá rozhodli pristúpiť k nepopulárnym opatreniam – zvyšovaniu daní a poplatkov.
To, čo spája väčšinu miest, je, že plánujú zvýšiť poplatky za odpad. Okrem Košíc, Bratislavy a Prešova si toto opatrenie zvolili všetky mestá. Napríklad každý obyvateľ Žiliny si priplatí za komunálny odpad ročne o 6,5 eura navyše. Dnes Žilinčania platia za smeti 21,1 eura. „Nízke sadzby spôsobujú mestám finančné problémy najmä kvôli tomu, že ich dotujú nad rámec vybraných poplatkov,“.