Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.

Hlas v telefóne: „Vy ste si objednali budenie na 6,30?“ Rozospatý hlas odpovedá: „Eeeeech... áno...“ „Tak potom rýchlo šup-šup von z postieľky, je pol desiatej!“

Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“

Najnebezpečnejšie na šplhaní sa hore nie sú spolupracovníci, po ktorých hlavách idete hore, ale to, že posledné kroky robíte v hmle, takže sa môže stať, že cez vrchol prejdete bez zastávky dole.

Keď zistíte, kde toho druhého tlačí topánka, stúpiť mu na kurie oko už bude detskou hračkou.

Čím viac robíte, tým menej máte.

Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.

Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.

Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.

Občas treba veciam trochu pomôcť a postrčiť ich, aby sa kazili rýchlejšie.

Človek tým, že sa narodí, sa automaticky stáva hráčom v hre o život bez nádeje na víťazstvo či aspoň remízu.

Nie je isté, či je vesmír nekonečný. Isté je len to, že problémy koniec nemajú.