Vplyv životného minima na podanie DP
30. 8. 2024
V daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo v ročnom zúčtovaní dane zo závislej činnosti za zamestnancov za rok 2025, ktoré sa bude vykonávať od januára 2026, sa bude postupovať aj pod vplyvom zmeny životného minima.
Postupovať sa bude nasledovne:
– ak daňovník dosiahne základ dane do 25 426,27 € (92,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka bude 5 753,79 € (21-násobok životného minima).
– ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 25 426,27 €, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta podľa vzorca: 12 110,36 € – (základ dane: 4), kde suma 12 110,36 € zodpovedá 44,2-násobku životného minima. Vypočítaný výsledok sa zaokrúhli na eurocenty matematicky.
– ak daňovník dosiahne základ dane 48 441,43 € a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka bude nula.
Ak si bude daňovník v daňovom priznaní fyzických osôb alebo v ročnom zúčtovaní dane za rok 2025 uplatňovať nezdaniteľnú časť na manželku (manžela), bude sa pri výpočte postupovať nasledovne:
– ak daňovník dosiahne základ dane do 48 441,43 € (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku sa vypočíta podľa vzorca: 5 260,61 € – vlastný príjem manželky, kde suma 5 260,61 € je 19,2-násobok životného minima.
– ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 48 441,43 €, tak nezdaniteľná časť na manželku sa vypočíta podľa vzorca: 17 370,97 € – (základ dane: 4) – vlastný príjem manželky, kde suma 17 370,97 € je 63,4-násobok životného minima. Výsledok sa zaokrúhli na eurocenty matematicky.
– ak daňovník dosiahne základ dane 69 483,86 € a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, a to bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.
K
Analytici predpovedajú zastavenie rastu reálnych miezd
6. 3. 2009
V tomto roku sa dá očakávať reálny pokles miezd, minimálne ich stagnácia. Štatistický úrad odhaduje, že nominálne priemerné mzdy porastú o päť percent a reálne o 1,5 percenta.
Kríza sa však dotkla aj rastu nominálnych
priemerných zárobkov v jednotlivých odvetiach. Pokles bol zaznamenaný vo výrobe
a v rozvode elektriny, plynu a vody. Naopak,
rast bol zaznamenaný v ťažbe nerastných surovín, v obchode, v ostatných
spoločenských, sociálnych a osobných službách a v zdravotníctve. Po zohľadnení
vývoja spotrebiteľských cien sa však priemerná mzda zvýšila len v ťažbe
nerastných surovín, v obchode, službách, zdravotníctve, stavebníctve, školstve
a poľnohospodárstve. Ostatné odvetvia zaznamenali medziročný pokles.
Dá sa však predpokladať, že aj v
zamestnaniach, kde sa o kríze dozvedajú len z médií (ako sú obchodníci či IT
špecialisti) dôjde k určitým zmenám v spôsobe odmeňovania. Úspešné budú tie
firmy, ktoré dokážu udržať rast miezd na úrovni inflácie. Analytici sa tiež
domnievajú, že zníženie v niektorých segmentoch je dobré, pretože cena práce v
nich už bola vysoko nadhodnotená.
Odvody na sociálne a zdravotné poistenie
5. 3. 2009
Vláda včera schválila návrhy noviel zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení. Obidve novely riešia odpojenie najnižších odvodov pre živnostníkov od minimálnej mzdy.
Pre samostatne
zárobkovo činné osoby tak od 1. januára 2010 už najnižším vymeriavacím základom
pre výpočet odvodov na sociálne a zdravotné poistenie nebude minimálna mzda,
ale 44,2 percenta z priemernej mzdy na Slovensko vykázanej za predminulý rok.
Malo by to umožniť pomalší rast odvodov pre živnostníkov.
Zdravotné poisťovne budú mať k dispozícii menej peňazí
4. 3. 2009
Väčšina zdravotných poisťovní priznala, že v roku 2009 bude mať k dispozícii menej finančných prostriedkov, ako pôvodne predpokladala.
Ako dôvody poisťovne uviedli zvýšenie počtu nezamestnaných, pokles rastu
priemerných miezd, ale aj nižšiu platobnú disciplínu platiteľov. To spôsobuje,
že poisťovne získavajú menej financií na zdravotných odvodoch, a tak aj menej
prostriedkov na platby pre poskytovateľov. Ministerstvo financií SR sa k
aktuálnym prognózam príjmov poisťovní zatiaľ nechce vyjadrovať.
Podľa Inštitútu finančnej politiky pri
Ministerstve financií SR však poisťovne v dôsledku krízy môžu na zdravotných
odvodoch v tomto roku prísť o 87,1 mil. €.
Zdravotnícky think-tank Health Policy Institute odhaduje výpadok na 345 až
128 mil. €.
O neplatnosti skončenia pracovného pomeru rozhodne súd
4. 3. 2009
Aj pri výpovedi z organizačných dôvodov môže dôjsť k situácii, že zamestnávateľ nedodržal všetky zákonné podmienky pre platné skončenie pracovného pomeru. Zamestnanec sa môže neplatnosti skončenia pracovného pomeru domáhať na súde.
Ak sa preukáže, že pracovný pomer sa skončil
neplatne, súd to vo svojom rozhodnutí potvrdí a prizná zamestnancovi náhradu
mzdy. Zamestnanec sa môže obrátiť aj na inšpektorát práce. Za porušenie
pracovnoprávnych predpisov môže byť zamestnávateľ sankcionovaný.
Žalobu na súd je však možné podať najneskôr v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Zamestnanec
musí súčasne oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní do času,
kým mu zamestnávateľ umožní pokračovať
v práci alebo kým o skončení pracovného pomeru rozhodne súd.