Vplyv životného minima na podanie DP
30. 8. 2024
V daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo v ročnom zúčtovaní dane zo závislej činnosti za zamestnancov za rok 2025, ktoré sa bude vykonávať od januára 2026, sa bude postupovať aj pod vplyvom zmeny životného minima.
Postupovať sa bude nasledovne:
– ak daňovník dosiahne základ dane do 25 426,27 € (92,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka bude 5 753,79 € (21-násobok životného minima).
– ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 25 426,27 €, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta podľa vzorca: 12 110,36 € – (základ dane: 4), kde suma 12 110,36 € zodpovedá 44,2-násobku životného minima. Vypočítaný výsledok sa zaokrúhli na eurocenty matematicky.
– ak daňovník dosiahne základ dane 48 441,43 € a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka bude nula.
Ak si bude daňovník v daňovom priznaní fyzických osôb alebo v ročnom zúčtovaní dane za rok 2025 uplatňovať nezdaniteľnú časť na manželku (manžela), bude sa pri výpočte postupovať nasledovne:
– ak daňovník dosiahne základ dane do 48 441,43 € (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku sa vypočíta podľa vzorca: 5 260,61 € – vlastný príjem manželky, kde suma 5 260,61 € je 19,2-násobok životného minima.
– ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 48 441,43 €, tak nezdaniteľná časť na manželku sa vypočíta podľa vzorca: 17 370,97 € – (základ dane: 4) – vlastný príjem manželky, kde suma 17 370,97 € je 63,4-násobok životného minima. Výsledok sa zaokrúhli na eurocenty matematicky.
– ak daňovník dosiahne základ dane 69 483,86 € a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, a to bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.
K
Cena slovenskej pracovnej sily pre podnikateľov zdražela
18. 6. 2009
Náklady firiem na pracovnú silu v prvom kvartáli 2009 narástli o 7,7 percenta medziročne, čo znamená, že spomedzi štátov V4 je od nás drahšia iba Česká republika. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil Eurostat.
Nárast môže byť spôsobený jednak zvýšením
platov zamestnancov verejného sektora, a jednak vplyvom vyplatenia odstupného pri prepúšťaní spôsobenom globálnou
krízou, čo znamená jednoznačné zvýšenie vyplácaným prostriedkov. Za rastom
personálnych nákladov môže stáť aj prepúšťanie nízkopríjmových skupín
zamestnancov a vyplácanie odmien za predchádzajúci rok v prvých mesiacoch roka
2009.
Zavedenie eura tiež zapôsobilo ako dvojsečná
zbraň. Aj keď jeho silný kurz z
hľadiska ceny pracovnej sily škodil, jeho stabilita je do budúcnosti považovaná
za dlhodobejšiu výhodu.
Hoci cena pracovnej sily patrí medzi
najdôležitejšie faktory konkurencieschopnosti krajiny v regióne, netreba
zabúdať ani na ostatné indície, podľa ktorých Slovensko môže na atraktívnosti
získať.
Popularita kreditných kariet narastá aj na Slovensku
16. 6. 2009
Aj na Slovensku pomaly narastá povedomie o kreditných kartách a ich správnom využívaní. Narastá aj ich podiel na celkovom kartovom portfóliu.
Napriek
tomu v porovnaní s inými krajinami má Slovensko v tejto oblasti určité
medzery. V obehu je u nás okolo 4 mil.
kariet debetných. V rámci nich už
potenciál rastu MasterCard veľmi nepredpokladá vzhľadom na to, že ich
penetrácia je takmer 100-percentná. Naopak, priestor rásť majú stále kreditné
karty. Tých je v obehu zhruba 1,3 mil. kusov a ich podiel
sa pomaly zvyšuje.
Slovenské platobné prostredie je ovplyvnené vstupom Slovenska do eurozóny.
Ľudia používajú platobné karty na bežné nákupy oveľa častejšie, ako počas
minulých rokov. Podľa odhadov ku koncu tohto roka transakcie na platobných
termináloch prevýšia počet výberov hotovosti z bankomatov.
Spoločnosť MasterCard Europe je subjekt zodpovedný za riadenie obchodnej
činnosti MasterCard Worldwide v Európe. MasterCard rozvíja a uvádza na trh
platobné riešenia, spracováva každoročne viac ako 18 miliárd platieb a
poskytuje analytické a poradenské služby zákazníkom z radov finančných
inštitúcií a obchodníkov. Prostredníctvom svojho portfólia značiek, medzi ktoré
patrí MasterCard, Maestro a Cirrus, slúži MasterCard Worldwide spotrebiteľom a
podnikom vo viac ako 210 krajinách a územiach.
Nároky na sprostredkovateľov finančných služieb sa zvyšujú
16. 6. 2009
Nový zákon o finančnom sprostredkovaní zvyšuje nároky na tých, ktorí klientovi núkajú akýkoľvek finančný produkt, či už ide o poistku, úver alebo investíciu.
Niektorým sa nepáči vzdelávanie, ktoré musia podstúpiť, ďalším poplatky za
registráciu či príliš veľa informácií, ktoré majú poskytnúť klientom. Zatiaľ sú stále možnosti, ako z nepohodlných paragrafov
vykľučkovať. Národná banka Slovenska
(NBS) preto nevylučuje, že zákon ešte pred nadobudnutím účinnosti upraví.
Hlavným poslaním nového zákona ochrana klienta. NBS pravidelne vyhodnocuje
sťažnosti od nespokojných investorov či poistencov. Ukazuje sa však, že mnohí
klienti nepoznajú podstatu finančných produktov. Svoj podiel na tom majú práve
sprostredkovatelia. Podľa sprostredkovateľov by viac pomohlo finančné
vzdelávanie na základných a stredných školách a vo verejnoprávnych médiách.
O klienta by malo byť postarané lepšie, ak sa zákonom o finančnom
sprostredkovaní začnú účastníci trhu riadiť. Agenti a poradcovia by mali byť
dôveryhodné osoby zaregistrované v NBS. Mali by byť pravidelne preskúšavaní a
vzdelaní. Ako bude vyzerať ich
vzdelávanie zatiaľ nie je známe.
Zákon striktne oddelil poradenstvo a sprostredkovanie. To však neznamená, že
sprostredkovatelia nemusia klientovi radiť a vysvetľovať.
Novela zákona o dôchodkovom sporení núti DSS k opatrnosti
15. 6. 2009
Penzijné spoločnosti sa postupne zbavujú rizikovejších investícií do akcií. Okrem hospodárskej krízy a veľkých výkyvov na finančných trhoch to spôsobila aj novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení.
Novela pre klientov DSS
momentálne zaručuje menšie riziko, ale zároveň môže znamenať aj nižší výnos v
budúcnosti.
Miera zhodnotenia v dôchodkových fondoch sa bude po novom posudzovať na
polročnej báze. Ak DSS-ka zaručí plusový výnos za šesť mesiacov, môže si
účtovať poplatok 5,6 %. Ak fond bude v červených číslach, musí klientom
doplatiť z majetku spoločnosti.
VÚB Genereali akcie už vypredáva, ING DSS zatiaľ čaká. Penzijné spoločnosti
sa teraz zameriavajú na štátne dlhopisy alebo štátne pokladničné pouážky, ktoré
sú bezpečnejšie.