Vplyv životného minima na podanie DP
30. 8. 2024
V daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo v ročnom zúčtovaní dane zo závislej činnosti za zamestnancov za rok 2025, ktoré sa bude vykonávať od januára 2026, sa bude postupovať aj pod vplyvom zmeny životného minima.
Postupovať sa bude nasledovne:
– ak daňovník dosiahne základ dane do 25 426,27 € (92,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka bude 5 753,79 € (21-násobok životného minima).
– ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 25 426,27 €, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta podľa vzorca: 12 110,36 € – (základ dane: 4), kde suma 12 110,36 € zodpovedá 44,2-násobku životného minima. Vypočítaný výsledok sa zaokrúhli na eurocenty matematicky.
– ak daňovník dosiahne základ dane 48 441,43 € a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka bude nula.
Ak si bude daňovník v daňovom priznaní fyzických osôb alebo v ročnom zúčtovaní dane za rok 2025 uplatňovať nezdaniteľnú časť na manželku (manžela), bude sa pri výpočte postupovať nasledovne:
– ak daňovník dosiahne základ dane do 48 441,43 € (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku sa vypočíta podľa vzorca: 5 260,61 € – vlastný príjem manželky, kde suma 5 260,61 € je 19,2-násobok životného minima.
– ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 48 441,43 €, tak nezdaniteľná časť na manželku sa vypočíta podľa vzorca: 17 370,97 € – (základ dane: 4) – vlastný príjem manželky, kde suma 17 370,97 € je 63,4-násobok životného minima. Výsledok sa zaokrúhli na eurocenty matematicky.
– ak daňovník dosiahne základ dane 69 483,86 € a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, a to bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.
K
Odvody pravdepodobne nahradí zdravotná daň
31. 8. 2010
Podľa Hospodárskych novín, občanom Slovenska možno pribudne nová tzv. zdravotná daň.Vládna koalícia sa ňou chystá nahradiť zdravotné odvody.
Jej výška by mala byť podľa denníka nižšia, to však nemusí automaticky znamenať, že ľudia ušetria. Po novom sa má totiž zdravotné platiť zo všetkých príjmov, pričom dnes sú niektoré od neho oslobodené. Podľa odborníka na dane a odvody by sa mohli platiť aj z príjmov ako napríklad prenájom. Toto opatrenie však bude možné hodnotiť až potom, keď bude známe jeho nastavenie, uviedol tím ekonómov.
Dávky na deti podľa aktivity rodičov
30. 8. 2010
Dávky, prídavky či príspevky na deti by mali byť naviazané na ich riadnu dochádzku do školy či aktivitu ich rodičov, uviedol minister rezortu práce Jozef Mihál (SaS).
Zdôraznil, že sa budú snažiť nájsť vhodné riešenia, ktoré by prinútili ľudí, ktorí nepracujú a zároveň poberajú dávky na deti, aby bolo pre nich zaujímavé pracovať, alebo, aby deti naozaj riadne chodili do školy. Podľa J. Mihála je systém pomoci, ktorý aj aktuálne podmieňuje poberanie niektorých dávok riadnou dochádzkou do škôl, zneužívaný. Ako príklad uviedol, že v súčasnej dobe sa niektoré deti chodia do školy len naobedovať a učitelia sa boja proti tomu zasiahnuť. Minister uviedol, že takéto zneužívanie systému sa musí obmedziť, respektívne úplne zrušiť.
Súdna rada SR odmieta zníženie výdavkov na mzdy
24. 8. 2010
Súdna rada SR nesúhlasí z 10 percentným znižovaním platov pre sudcov, súdnych úradníkov, asistentov a zapisovateliek.
Zníženie výdavkov na mzdy pre súdy SR, by mohlo viesť nielen k spomaleniu súdneho konania, ale vytvoril by sa aj obrovský priestor pre korupciu. Vládne programové vyhlásenie, v ktorom bola zahrnutá aj stabilizácia stavu vyšších súdnych úradníkov s možnosťou posilnenia ich kompetencií je už dnes len minulosťou. Namiesto toho by sa mali sudcom, ale najmä vyšším súdnym úradníkom, ktorí majú už aj tak nízke príjmy, znižovať platy, uviedol to predseda Súdnej rady Š.Harabin. Súdna rada preto žiada vládu o vyňatie sudcov a aparátu súdneho výkonu so znižovania osobných výdavkov o 10 percent.
Informatici sú platovo na tom najlepšie
19. 8. 2010
Priemerná hrubá mzda na Slovensku v porovnaní s 1. polrokom 2009 zvýšila vo všetkých sledovaných oblastiach, hlavne v priemysle a veľkoobchode.
Podľa prieskumu v 1. polroku 2010 zarábali na Slovensku najviac pracovníci v informačno-komunikačných činnostiach, v priemere 1548 eur mesačne, čo je o 2 % viac ako v rovnakom období minulého roka. Priemerná nominálna mzda v priemysle dosiahla 773 eur pri 6,2 % raste. Zamestnanci vo vybraných trhových, ako aj reštauračno-pohostinských službách si polepšili zhodne o 4,4 % na 759, resp. 355 eur mesačne.