Murphy radí
Na čo má človek rozum
Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?
(Zrnká úsmevu)
Človek očami klasikov
Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.
Hnev bráni duchu poznať pravdu.
Nečestná korisť nevedie k dobrým výsledkom.
(Myšlienky bez cla)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.
To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.
Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphy a šťastie
To, že ste vyhrali, ešte nezaručí, že budete šťastní.
Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.
Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Hlúposti sa medze nekladú
Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.
Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.
Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.
(Murphyho zákony v bájkach)