Murphy radí
Veci sa kazia
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
(Murphyho zrnká II)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.
Existuje značný rozdiel medzi vonkajšou formou informácie a jej zmyslom.
Často je lepšie nič nevedieť a vždy je rozumnejšie nič nehovoriť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek a veci
Ak má prísť niečo dobré, tak toho bude málo.
Veci idú najlepšie vtedy, keď je to najmenej potrebné.
Veci sa môžu komplikovať donekonečna.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak musíte denne prijímať množstvo rozhodnutí, tak to u vás škrípe "dole" v rutinnej činnosti, ktorá by mala bežať sama od seba.
Z dvoch možných udalostí nastane vždy tá menej priaznivá.
Ak nebudete na seba náročný, tak zakrpatiete.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)