Vláda zmení penzijný systém, mieri na všetky dôchodkové piliere
15. 11. 2023
Dôchodkový systém čakajú v najbližších rokoch ďalšie zmeny. Nasvedčuje tomu programové vyhlásenie vlády Roberta Fica, ktoré jeho kabinet v pondelok schválil. V dokumente sa nachádza napríklad už avizovaný plán ministra práce Erika Tomáša zaviesť od budúceho roka 13. dôchodok vo výške priemernej penzie za tento rok, čo sa aktuálne odhaduje na 606 eur. Uvádza sa v ňom však aj zámer prehodnotiť efektívnosti všetkých troch pilierov dôchodkového systému s cieľom posilniť jeho dlhodobú udržateľnosť a maximalizovať úžitok pre poistencov. Bližšie informácie, akým smerom sa konkrétne toto prehodnocovanie bude uberať, však zatiaľ ešte nie sú známe.
V prípade druhého piliera Tomáš tvrdí, že v rámci jeho rezortu sa o tejto téme ešte nehovorilo. „Ako sa k tomu postavíme, poviem, až keď absolvujem nejakú odbornú diskusiu,“ povedal pred rokovaním vlády minister práce. Jeho ďalšie vyjadrenie tiež naznačuje, že vláda s druhým pilierom počíta aj do budúcnosti. „Druhý pilier je ukotvený v Ústave, keďže Ústava hovorí o trojpilierovosti nášho dôchodkového systému,“ podotkol.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Rokovania o zvýšení hranice pre registráciu platiteľov DPH
16. 2. 2009
Rezort financií má rokovať s Európskou komisiou o zvýšení hranice pre registráciu DPH zo súčasných 35 tisíc eur na predchádzajúcu úroveň 49,79 tisíca eur. Dostal to ako úlohu od Rady pre hospodársku krízu.
Na rokovaní odznela tiež požiadavka, aby Ministerstvá
financií a práce vypracovali nové kritérií, podľa ktorých sa bude
prepočítavať výška odvodov. Nemalo by to už byť z výšky minimálnej mzdy. Pôjde
o nadviazanie odvodov na nejaké percento z priemerného zárobku v národnom
hospodárstve, alebo o nadviazanie na životné minimum.
Celková zamestnanosť počas posledných troch mesiacov stúpla
16. 2. 2009
Podľa piatkového rýchleho odhadu Štastického úradu počas posledných troch mesiacov 2008 na Slovensku pracovalo o 2,2 percenta ľudí viac ako v rovnakom období prechádzajúceho roku. Vo vývoji zamestnanosti, produkcie a tržieb bola na tom najhoršie priemyselná produkcia.
Poklesu zamestnanosti by mali zabrániť protikrízové opatrenia, ktoré
minulý týždeň schválila vláda. Medzi nimi je napríklad zakladanie sociálnych
podnikov, preplácanie odvodov firmám, ktoré sa dostanú do problémov a príspevky
nezamestnaným, ktorí sa rozhodnú založiť si živnosť a prevádzkovať ju
počas dvoch rokov.
Najväčšie priemyselné firmy si chcú svojich ľudí
udržať. Podarí sa im to len vtedy, ak sa opätovne neprepadne dopyt. Zatiaľ
pristupujú k redukcii pracovného času pred redukciou stavu zamestnancov.
Pri výpovediach treba dodržiavať zákon
13. 2. 2009
Najbezpečnejším spôsobom skončenia pracovného pomeru zostáva dohoda so zamestnancom. V prípade, ak sa strany nedohodnú, môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer výpoveďou z dôvodu, že sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, o znížení stavu s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Výpoveď možno dať v prípade, že nemáte možnosť zamestnanca
ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo
zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu v tomto mieste
alebo podrobiť sa príprave na túto inú prácu.
Vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému
stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Výpoveď je
neplatná, ak nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov, v prípade,
že títo u zamestnávateľa pôsobia.
Hromadné prepúšťanie má tiež svoje pravidlá. Považuje sa zaň rozviazanie pracovného
pomeru počas 90 dní s najmenej dvadsiatimi zamestnancami. Zamestnávateľ je
povinný najneskôr mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať so
zástupcami zamestnancov, prípadne priamo s dotknutými zamestnancami opatrenia
umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu alebo ho obmedziť. Písomnú informáciu
o výsledku prerokovania musí
zamestnávateľ predložiť úradu práce a zástupcom zamestnancov. Zamestnancovi je
možné dať výpoveď z organizačných
dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej
informácie príslušnému úradu práce.
Ak však zamestnávateľ miesto z dôvodu hromadného
prepúšťania zruší, nemôže ho znova
obsadiť tri nasledujúce mesiace. A to
nielen pozíciu s rovnakým názvom, ale ani
pozíciu s iným názvom ale s
rovnakou náplňou práce.
Flexikonto alebo mínusové hodiny v Zákonníku práce
13. 2. 2009
Zamestnanec má počas mínusových hodín voľno, ale dostáva plnú mzdu. Mínusové hodiny si odpracuje v čase, keď bude mať firma dostatok zákaziek, a teda aj dosť práce pre svojich zamestnancov. Výhodou pre zamestnávateľa je, že nepríde o kvalifikovaného pracovníka. Pre zamestnanca to, že sa nestane nezamestnaným.
Na mínusových hodinách sa však vedenie firmy bude
musieť dohodnúť s odbormi. Ak odbory nie sú, zamestnávatelia ich na tento účet
musia založiť. Odsúhlasiť flexikonto len s podporou zamestnaneckých rád
nestačí. S odbormi sa bude treba dohodnúť aj na rozsahu mínusových hodín.
Odpracovanie takýchto hodín bude môcť zamestnávateľ vyžadovať iba do konca roku
2012. Ak bude mať zamestnanec mínusové hodiny
aj po tomto období, automaticky sa mu vynulujú.
Na flexikonte a jeho doplnení do Zákonníka práce sa dohodli koaliční aj
opoziční poslanci. Flexikonto môže byť maximálne 300 hodín a zamestnanci si ho
môžu otvoriť už o dva týždne.
Od začiatku marca bude štát prispievať zamestnávateľom aj na povinné odvody.
Nárok na príspevok budú mať len tí, ktorí nezrušia miesta a poskytnú
zamestnacom v určitých dňoch náhradu mzdy vo výške najmenej 60 percent. Nárok
na takúto podporu bude maximálne 60 dní do roka.
Druhý krízový balíček, určený na podporu začínajúcich životnostníkov,
zamestnávateľov, zamestnancov aj tých, ktorí si zamestnanie hľadajú sa stal
realitou.
Dnes budú poslanci hlasovať o daňovom balíčku.