Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Život je smiešny
Sudca sa celý červený v tvári vráti po dlhom obede do pojednávacej siene a nechá predviesť ďalšieho obžalovaného. Je ním muž, ktorý šoféroval opitý. Na otázku, či sa cíti vinný, odpovedá: „Nie, pán sudca. Ja som bol vtedy taký triezvy ako vy teraz.“ „Vinný v plnom rozsahu žaloby!“ vyriekne sudca.
Otec krúti hlavou nad synovým vysvedčením. Syn hovorí s účasťou: „Čo si myslíš, otecko? Na vine sú dedičné vlastnosti, alebo zlý vplyv okolia?“
Neschopný advokát môže zdržať prípad aj šesť rokov. Schopný aj dlhšie.
(Myšlienky bez cla)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.
Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.
Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphyho zákonník
Kompromis je vždy nákladnejší, ako ktorákoľvek z dvoch pôvodne navrhnutých alternatív.
Keď si zle zapneš prvý gombík, už sa poriadne nepozapínaš.
Ak si vyhádate v zmluve zmenu troch pre vás nevýhodných odstavcov, po podpise zmluvy zistíte, že zostal ešte jeden, ďaleko nevýhodnejší ako tie tri predchádzajúce.
(Murphyho zrnká II)
Človek očami klasikov
Nehoda ukáže, či máš skutočného priateľa a či iba meno priateľa.
Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.
Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.
(Myšlienky bez cla)