Vláda predĺžila odvodové úľavy pre poľnohospodárov do konca tohto roka
6. 6. 2024
Do odvodových úľav patrí aj poistenie v nezamestnanosti či poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce. Nad sumu 750 eur už odvodové úľavy neplatia. Odvodové úľavy sa však od 1. júla nebudú vzťahovať na výrobcov potravín. Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý v stredu schválila vláda. Kabinet zároveň požiadal Národnú radu o prerokovanie v skrátenom konaní.
Obsahom návrhu zákona je predĺženie obdobia, počas ktorého si zamestnávatelia v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva môžu uplatniť odvodové úľavy. Návrh sa vzťahuje na zárobky do 750 eur. Zamestnávatelia tak do tejto výšky platu za svojich pracovníkov nemusia platiť nemocenské, starobné alebo invalidné poistenie. Do odvodových úľav patrí aj poistenie v nezamestnanosti či poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce. Nad sumu 750 eur už odvodové úľavy neplatia. Európska komisia ešte minulý rok v novembri schválila dočasné uplatňovanie odvodových úľav do 30. júna 2024. Po rokovaniach z marca 2024 sa komisia rozhodla predĺžiť toto obdobie do konca tohto roka. Zároveň dodala, že poľnohospodári a rybári by mali dostať odvodové úľavy aj vzhľadom na súčasný stav krízy v týchto odvetviach.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Po ôsmich rokoch končí škaredý odvod
14. 9. 2020
Od 1. januára budúceho roka má na Slovensku dôjsť k úplnému zrušeniu osobitného odvodu bánk. Počíta s tým návrh zákona, ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložilo ministerstvo financií.
Návrh nadväzuje na podpísanie memoranda o spolupráci medzi vládou a Slovenskou bankovou asociáciou, ku ktorému došlo ešte v júni tohto roka. Zákon o osobitnom odvode nadobudol účinnosť 1. januára v roku 2012. Jeho cieľom bolo zaviesť odvody pre vybrané finančné inštitúcie.
Priemerná nominálna mzda klesla, prvýkrát v histórii Slovenska
7. 9. 2020
V 2. štvrťroku tohto roka priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve na Slovensku dosiahla 1088 eur. Medziročne sa znížila o 1,2 percenta a prvýkrát klesla v období samostatnej Slovenskej republiky. Vyplýva to z najnovších údajov zverejnených Štatistickým úradom.
Po zohľadnení miery inflácie pokles reálnej mzdy dosiahol tri percentá. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 1. štvrťroku 2020 klesla o 4,9 percenta.
Celkovo v 1. polroku tohto roka dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 1087 eur.
Medziročne sa zvýšila o 2,4 percenta, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka spomalilo o šesť percentuálnych bodov. Reálna mzda vzrástla o 0,1 percenta.
Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetví finančné a poisťovacie činnosti (2054 eur), informácie a komunikácia (1918 eur) a v oblasti dodávky elektriny, plynu a pary (1864 eur).
"V jedenástich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za celé hospodárstvo SR," upozornili štatistici. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (550 eur), ostatných činnostiach (677 eur) a v stavebníctve (732 eur).
Uplatňovanie výdavkov na PHL po novele ZDP
31. 8. 2020
Výdavky na pohonné látky patria k uplatňovaným daňovým výdavkom takmer u každého podnikateľa, z dôvodu, že motorové vozidlá sú často využívaným hmotným majetkom podnikateľmi pri podnikaní.
V rámci opatrení tzv. „podnikateľského kilečka“ sa zákonom č. 198/2020 Z. z. v čl. XII s účinnosťou od 21. júla 2020 mení a dopĺňa aj §19 ods. 2 písm. l) prvý bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o dani z príjmov), ktorý upravuje rozsah a podmienky pre uplatnenie výdavkov (nákladov) na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov daňovníka, ktorý je fyzickou osobou [s výnimkou špecifických prípadov ustanovených pre fyzické osoby v § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov ] alebo právnickou osobou. Zákon o dani z príjmov umožňuje zahŕňať výdavky na pohonné látky do daňových výdavkov viacerými spôsobmi.
Mínus 370 eur mesačne
28. 8. 2020
Pandémia dostala tisíce slovenských rodín do finančnej tiesne. Pred nástupom koronavírusu mala priemerná slovenská domácnosť za mesiac k dispozícii 1 700 eur.
S nástupom krízy sa jej príjem prepadol o 370 eur. Až 40-tisíc ľudí si odložilo splátky úverov. Týmto sa však ich problémy nekončia. Najohrozenejších je podľa prieskumu Národnej banky Slovenska osemtisíc rodín. Po skončení krízy totiž budú mať problém so splácaním pôžičiek.