Vláda predĺžila odvodové úľavy pre poľnohospodárov do konca tohto roka
6. 6. 2024
Do odvodových úľav patrí aj poistenie v nezamestnanosti či poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce. Nad sumu 750 eur už odvodové úľavy neplatia. Odvodové úľavy sa však od 1. júla nebudú vzťahovať na výrobcov potravín. Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý v stredu schválila vláda. Kabinet zároveň požiadal Národnú radu o prerokovanie v skrátenom konaní.
Obsahom návrhu zákona je predĺženie obdobia, počas ktorého si zamestnávatelia v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva môžu uplatniť odvodové úľavy. Návrh sa vzťahuje na zárobky do 750 eur. Zamestnávatelia tak do tejto výšky platu za svojich pracovníkov nemusia platiť nemocenské, starobné alebo invalidné poistenie. Do odvodových úľav patrí aj poistenie v nezamestnanosti či poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce. Nad sumu 750 eur už odvodové úľavy neplatia. Európska komisia ešte minulý rok v novembri schválila dočasné uplatňovanie odvodových úľav do 30. júna 2024. Po rokovaniach z marca 2024 sa komisia rozhodla predĺžiť toto obdobie do konca tohto roka. Zároveň dodala, že poľnohospodári a rybári by mali dostať odvodové úľavy aj vzhľadom na súčasný stav krízy v týchto odvetviach.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slováci očakávajú reformu dôchodkového systému
23. 1. 2009
Podľa prieskumov sa dôchodkový systém nachádza v kríze. O nevyhnutnosti zmien hovorí koalícia aj opozícia. Ministerstvo práce zatiaľ zásadné veci nechystá.
Podľa prieskumov agentúry GfK, ktoré boli spracované
pre spoločnosť AXA, si ľudia uvedomujú starnutie populácie. Kým dnes pripadá na
jedného dôchodcu takmer dva a pol pracujúceho človeka, o štyridsať rokov to
bude 1,1 pracujúceho človeka. Okrem toho sa ľudia doživajú čoraz vyššieho veku
a kvôli vzdelaniu začínajú pracovať neskôr.
Jedna zo zástupkýň opozície považuje za problém to, že
rozdiel medzi dôchodkom a mzdou je veľmi veľký, preto by mal štát garantovať
minimálny dôchodok, ktorý by mal každý občan dostávať bez ohľadu na to, koľko
bol alebo nebol schopný do systému prispievať. Dôchodok by sa platil zo
štátneho rozpočtu, teda z daní. To, čo by chceli občania navyše, by získali z
poistného systému ako zásluhový dôchodok.
Zástupca koalície presadzuje, aby si v druhom pilieri
sporili len tí, ktorí majú príjem nad
1,5-násobok priemernej mzdy a medzi 20 a 35 až 40 rokov. Pomer odvodov
by sa mal zmeniť v prospech prvého piliera na 12:6.
Ministerstvo práce tvrdí, že spôsob realizácie ani
kompletné výsledky prieskumu nepozná, ak však platí, že 90 % opýtaných tvrdí,
že dôchodkový systém je v kríze, znamená to, že dôchodková reforma vykonaná
predchádzajúcou vládou nesplnila svoje proklamované ciele.
Opozícia aj
koalícia sa zhodujú, že skôr či neskôr bude nevyhnutné zvýšiť vek odchodu do
dôchodku. Prieskum ukazuje, že väčšina Slovákov to očakáva, hoci s tým
nesúhlasí.
Ministerstvo práce momentálne zvýšenie dôchodkového
veku alebo zmenu valorizácie dôchodkov nepripravuje. Hoci podľa analytikov
treba spraviť v krátkom čase zásadné aj keď nepopulárne zmeny, súčasná vláda
ich nechystá.
Daň z nehnuteľností treba priznať a zaplatiť do 2. februára
23. 1. 2009
Daň z nehnuteľností zahrnuje daň zo stavieb, pozemkov, bytov a nebytových priestorov. Správcom dane nie je štát, ale samospráva - obec či mesto.
V
Bratislave a Košiciach správu daní vykonáva magistrát, nie mestské časti.
Tlačivá vydávajú na mestskom či obecnom úrade a dajú sa stiahnuť na internete.
Nájdete ich aj na webových stránkach ministerstva financií.
Zákonný ramec sadzby dane si mestá a obce upravujú, aktuálnu výšku dane sa
daňovníci dozvedia zo všeobecne záväzných nariadení. Daňové priznanie je možné
podať osobne alebo poslať poštou.
Daňové priznanie noví vlastníci z roku 2008 podajú iba raz a v tomto roku.
Ak nenastane v ďalšom období
zmena, ktorá by ovplyvnila výšku dane, v nasledujúcich rokoch správca dane
automaticky posiela výmer podľa podaného daňového priznania.
Za omeškanie podania daňového priznania hrozia vlastníkovi sankcie. Pri
nesprávnom alebo neúplnom priznaní je možné podať správcovi dane opravné daňové
priznanie ešte pred 2. februárom, v prípade, že chybu daňovník zistí neskôr,
môže podať dodatočné daňové priznanie.
Kedy treba podať daňové priznanie
Daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti je treba podať iba v prípade, ak sa
zmenia skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane. Sú nimi nadobudnutie
nehnuteľnosti (darom, dedením, kúpu), zmena účelu využitia nehnuteľnosti,
preklasifikovanie druhu pozemku, pristavenie, nadstavenie, výmena bytu a pod.
Skutočnosťami rozhodujúcimi o vyrubení dane sú napr. nadobudnutie
nehnuteľnosti (kúpou, darom, dedením), zmena účelu využitia (napríklad
využívanie časti nehnuteľnosti na podnikanie), preklasifikovanie druhu pozemku,
pristavenie, prípadne nadstavenie nehnuteľnosti, výmena bytu a podobne.
Kedy netreba podať daňové priznanie
Nové daňové priznanie podať netreba, ak
správca dane z nehnuteľnosti menil sadzby dane, ani vtedy, ak sa zmenila
hodnota nehnuteľnosti (napríklad rekonštrukciou interiéru).
Povinnosť podávať daňové priznanie nevzniká ani vtedy, ak daňovník vlani dosiahol vek potrebný na zníženie dane a ani vtedy,
ak uplynula lehota na oslobodenie od zdanenia podľa predchádzajúcich platných
predpisov. Dôvodom na podanie nového daňového priznania nie je ani
prechod na euro.
Dopad krízy v Európe na Slovensko
22. 1. 2009
Slovenskom môžu čierne vyhliadky starých členských krajín Európskej únie radikálne zatriasť. Pochmúrne vyhliadky ekonomík najväčších obchodných partnerov môže dramaticky znížiť ich záujem o slovenské výrobky a zabrzdiť ich vývozy za hranice.
Predpovedá to dánska Saxo Bank. Našu krajiny môže
trvdo zasiahnuť aj fakt, že Slovensko má najväčšiu produkciu áut na obyvateľa
na svete. Dopyt po autách však kríza škaredo zmenší. Pokles alebo nižší rast
hospodárstva znamená, že sa v krajine vyprodukuje menej tovarov a služieb,
pretože ich firmy nebudú vedieť predať. To pre ľudí znamená väčšie riziko
straty práce a menšie šance na zdvihnutie platu.
Ak bude rast ekonomiky o 2,5 percent a zamestnanosť na nule,
podľa hlavného ekonóma UniCredit Bank aj platy udržateľne môžu stúpnuť len o
2,5 %.
Tretí dôchodkový pilier nezarábal
22. 1. 2009
Väčšina klientov po obdržaní výpisov z účtov od doplnkových dôchodkových spoločností bude sklamaná. Nepriaznivý vývoj poznačil aj zhodnotenie doplnkových dôchodkových fondov v treťom pilieri.
Najhoršie
skončili tie príspevkové fondy, v ktorých majetku sú aj akciové investície. V
mínuse sú mnohé podielové fondy aj fondy v druhom pilieri.
Centrálna banka upozorňuje vo svojich pravidelných správach
už dlhšie, že zo zhodnotenia doplnkových fondov výrazne uberá nielen vývoj na
finančných trhoch, ale aj poplatková politika doplnkových dôchodkových
spoločností. Zákon im umožňuje účtovať si za správu až tri percentá z čistej
hodnoty majetku. O poplatkoch v
súčasnosti diskutuje NBS
s ministerstvom práce. Ministerstvo práce uviedlo, že v rámci najbližšej
novely chce ešte viac zjednodušiť prestupy medzi doplnkovými dôchodcovskými spoločnosťami.
Vystúpiť z tretieho piliera je nákladné. Ak sa tak niekto
rozhodne, zaplatí sankciu 20 percent
hodnoty svojho majetku.