Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

Extrémy sa nakoniec vždy stretnú.

Kto má len jedny hodinky, vždy vie koľko je hodín. Kto má dvoje, už si nikdy nemôže byť istý.

Ak sa niečo začne meniť, bude sa to robiť dovtedy, pokiaľ už nezostane čas na ďalšie zmeny.

Kto chce dôjsť k cieľu, ktorý si stanovil, nech neblúdi po mnohých cestách, ale nech sleduje cestu jedinú. (Seneca)

Život je ako divadelná hra. Vôbec nezáleží na tom, ako dlho trvalo predstavenie. Podstatné je to, ako dobre bolo odohrané. (Seneca)

Kým niekomu venuješ dôveru, pozri sa najskôr na jeho spôsob života a jeho charakter. (Demosthenes)

Dobre vyšliapané chodníky nikam nevedú a na nevyšliapaných si už nejeden vykrútil krk.

Kto veciam rozumie, toho je škoda posadiť na šéfovskú stoličku.

Múdry páli mosty za sebou, hlupák pred sebou.