Murphy radí
Murphyho vynálezy
Nehorľavé zápalky sú ideálne najmä pre rodiny s malými deťmi a hasičov.
Ak sa niekto dusí kockou ľadu, najľahšie mu pomôžete tak, že mu do hrdla nalejete vriacu vodu – ľad sa roztopí takmer okamžite.
Predtým, ako si začnete strihať nechty, natrite ich na červeno – ľahšie ich potom nájdete na koberci.
(Murphyho zrnká II)
Svetlá budúcnosť
Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.
„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
(Myšlienky bez cla)
Zákony odkladania
Už známe výnimky majú za sebou vždy skryté ďalšie, ešte neznáme výnimky.
Ak sa dostaneš do pekla, bude tam pekelná zima, lebo zdraželi energie, čerti musia šetriť a strčia ťa do najpreplnenejšieho kotla.
Ak ide o prácu, treba sa pokúsiť odložiť ju vždy, ak ide o príležitosť, nikdy. Ak máš príležitosť a na chvíľu zaváhaš, všetko ti ujde spred nosa, škoda však zostane na mieste.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Unáhlené konanie máva zlé následky. Múdry si najprv zváži dôsledky každého činu, až potom sa doň pustí.
Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.
To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.
(Murphyho zákony v bájkach)
Dobrá rada stojí groš
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)